Červená čiapočka podľa líšky v Divadle Aréne

Na notoricky známy príbeh o Červenej čiapočke, s ktorým usínali deti niekoľkých generácií, sa v Divadle Aréna pozreli z celkom nového pohľadu.

Zaodeli sa do oranžovej kožušiny, nastražili uši, zaostrili pysk, vycerili tesáky a klasickú rozprávku spracovali z pohľadu lesnej bytosti, prefíkanej líšky.

Je to nepochybne nový prístup k rozprávke, nič jej však neuberá na pútavosti. Oľga Belešová, skúsená „harcovníčka“ v umení upútať diváka ladnými pohybmi, prefíkaným hlasom, úslužnou poklonkovosťou, ktorá nečaká na nič iné, len kedy udrieť - si svoju polohu našla aj v tejto rozprávke. Predchádzali jej rôzne postavy úlisných, ale aj pokorených žien nielen v Divadle Gunagu. Tu, v postave líšky, zakrútila chlpatým, oranžovým chvostom, zaostrila zrak a čo nevidí! Lesom sa potuľuje dojemná, detsky naivná a dôverčivá Červená čiapočka v podaní Juliany Johanidesovej či Daniely Pribullovej.

Málokto uverí líške jej bezúhonnosť, detský divák však tejto ilúzii rád a s ochotou podľahne. Tým sa vytvorí priestor na šikovné manévrovanie s ďalšími aktérmi deja - vlkmi (Viktor Horján, Milan Chalmovský a Marián Prevendarčík). V réžii a podľa scenára Toma Cillera sú to milí, aj keď trochu zanedbaní, smradľaví a chlpatí páni, ktorí nadovšetko milujú hru v karty. Dokonca viac ako mäsko mladej Čiapočky. Lenže to nejde do plánu prefíkanej líške, a ak máme byť úprimní, scenár, podľa ktorého sa Čiapočka stane horlivou priateľkou a podporovateľkou vlka, vôbec nesúzvučí s klasikou. Scenárista rozprávky je nepochybne veľmi priateľský človek, pretože veľa nechýba a rozprávka sa končí spoločným posedením vlkov a Čiapočky pri partičke mariášu.

Nakoniec sa však všetko dobre skončí, jeden z vlkov „sa trhne“ a Čiapočku zožerie. Horár ho rozpára a na kľaňačke je o jedného vlka menej. Rozprávka má všetky atribúty, ktoré potrebuje, aby zaujala detského diváka. Na hudbu Jozefa Vlka, Martina Burlasa, Mareka Piačeka a Maroša Hečka spievajú piesne všetky postavy pôvabnej rozprávky, vlci sa menia na galantných seladónov a keby miestami prehnaná zdĺhavosť monológov neriskovala, že deti v hľadisku stratia záujem o to, čo sa deje na javisku, na svete je dokonalá rozprávka. Lenže aj dokonalosť nudí. A tej sa, našťastie, tvorcovia našich divadelných rozprávok zatiaľ s úspechom dokázali vyvarovať.

Dáša Šebanová

FOTO - Oleg Vojtíšek