Na Novú scénu vstúpil muzikál Krysař, strhujúci príbeh nenávisti a netolerancie

Jednu prosbu zdôraznil pred bratislavskou premiérou muzikálu Krysař na Novej scéne jeho autor Daniel Landa: sledujte pozorne všetko - každú scénu, každé slovo, kým si urobíte názor. A vedel prečo.

V Prahe boli niektorí kritici po príbehu nenávisti, zovretých pästí pripavených útočiť a hľadania nepriateľa v tom druhom, veľmi rýchlo hotoví s teóriou, že Landa tu iba pokračuje vo svojej „pošramotenej“ minulosti v radikálnej rockovej skupine.

Zbytočným nepríjemným fámam sa chceli tvorcovia Krysařa na „zahraničnej“ pôde vyhnúť. Landa a spol. však  v nijakom  prípade neprišli do Bratislavy kázať, poučovať, o čo sú dnes lepší a rozumnejší, kajať sa. Neviem, čo sa za tých pár rokov odohralo v Landovej hlave. Isté je, že Krysařom od októbra obohatil bratislavskú divadelnú galériu o nový, nevšedný, dych vyrážajúci obrázok. A tiež to, že propagáciu netolerancie, či nebodaj fašizmu, možno v Krysařovi nájsť len s veľkým množstvom fantázie a zaujatosti.

Divák možno zo začiatku sleduje boj Rybárov proti Ostrovanom s určitými sympatiami, „drží“ stranu slabším, pospevuje si s nimi ich tiché šomranie. To sa však postupne mení na hnev, a ten na zabíjanie. Hľadisko je na konci šokované, pretože ani nestačilo sledovať, ako rýchlo sa dobre namierený a načasovaný hnev môže v mase zmeniť na katastrofu. Príbehom Krysařa, ktorý ovládaný Osudom dovedie celú dedinu k vzájomnému vyvraždeniu a necháva prežiť iba úprimný cit v podobe Agnes, tvorcovia bez veľkých slov, no jednoznačne ukazujú, aký nezmysel je spolčovať sa do jednej masy a nasilu hľadať rozdiely v tej druhej.

Silu príbehu však dodala aj slovenská strana. Režisér Jozef Gombár urobil z „dirty“ príbehu o nenávisti dokonalú šou, kde hrá na scéne úlohu každá zmena svetla, odtieň farby. Aj tá najmenšia postavička tu má presné miesto, zafarbenie, trefný slovník. Českí, ale aj slovenskí herci sa v úlohách s výborne napísanými dialógmi cítia očividne dobre, tanečníci v strhujúcej choreografii a pri podmanivej Landovej hudbe, ktorá vyťahuje zo sedadla, majú „o čom“ tancovať. Jednoducho Krysař, nech je opradený akýmikoľvek rečami, neprišiel do Bratislavy prosiť o priazeň.  Pretože ako každé dobré divadlo, ani on nijaké ospravedlnenky a titulky nepotrebuje.

Alexandra Tinková