Zabudnutý pamätník

Máloktorý bratislavský park skrýva toľko pohnutých osudov dnes už úplne neznámych Bratislavčanov ako práve Horský park. Svojmu vzniku v 80. rokoch minulého storočia vďačí členom vtedajšieho Okrášľovacieho spolku mesta Bratislavy.

V rokoch 1867 až 1873 pôsobil ako mešťanosta Henrich Justi, ktorý bol súčasne jeho podpredsedom. Práve jeho pričinením sa začala realizovať myšlienka pretvorenia lesného priestoru, nazývaným aj študentským lesom na Horský park.

Tento priestor sčasti patril rodine mestského fyzikusa Bubena a sčasti rodine Petzlovej. Pán Buben ihneď pochopil perspektívny plán a svoju časť lesa predal mestu. Naproti tomu členovia Petzlovej rodiny sa zdráhali uvoľniť svoju časť, preto vtedajší magistrát mesta Bratislavy použil svoju právomoc a vyvlastnil ju pre potreby mesta.

Toto sú dostupné informácie azda vo všetkých príručkách pre sprievodcov Bratislavy. O to je však zaujímavejšie, že takmer nijaká publikácia sa nezmieňuje o torze asi zabudnutého pamätníku pravdepodobne obetiam prvej svetovej vojny na spojnici dnešnej Majakovského a Ulice francúzskych partizánov. S najväčšou pravdepodobnosťou sa toto miesto viaže k polnoci 31. decembra 1918, keď tu kapitulovala uhorská vládna moc a odovzdala prostredníctvom bývalého župana a veliteľa mesta právomoc do rúk slovenských dobrovoľníkov, ktorí o hodinu neskôr bez boja a násilia obsadili Bratislavu a pripojili ju k novoutvorenému československému štátu.

Hoci je Horský park čoraz  viac obklopený honosnejšími vilami, chýba mu navzdory aktivitám rovnomennej nadácie aspoň taká starostlivosť, akej sa dočkala Medická alebo Grassalkovichova záhrada. To isté platí aj o záhadnom pamätníku, momentálne len ostriekanom strieborným sprejom.

Miro Dolnák, Rača
LIST ČITATEĽA