Od októbra k nám prichádzajú Pelíšky

Veselé, hravé, bláznivé, ale aj dojímavo smutné, chvíľami tragické. Príjemne zanesené dobou rokov 60. a zároveň zvláštne blízke, súčasné. S desiatkou obdivuhodne vykreslených postavičiek, premknuté vôňou hudby, účesov, životného štýlu spred tridsiatich rokov. Vzrušujúce mravenisko krehkých, navzájom prepletených ľudských príbehov počas niekoľkých mesiacov. Také sú Pelíšky českého režiséra Jana Hřebejka a scenáristu Petra Jarchovského.

Film, ktorému u našich susedov rastie počet divákov takmer geometrickým radom, a chytľavá „pelíškománia“ možno čoskoro v číselnom súboji sledovanosti porazí aj oskarového Kolju... V Čechách sa momentálne deje malý filmový zázrak. Nezvyčajne životaschopná generácia tridsiatnikov (vedľa Hřebejka Gedeon, Svěrák, Zelenka...) nakrúca jeden zaujímavý film za druhým a tamojšia kinematografia, a s ňou i český divák, prekvitá a dospieva. Neexistuje tu, ako na Slovensku, veľký filmový kŕč povedať niečo monumentálne a objavné, niečo za celú generáciu a za celú filmovú obec, ale naopak, vznikajú ničím „nezamindrákované”, nezaťažené snímky, z čistej radosti robiť filmy.

Také sú aj Hřebejkove Pelíšky. Nikto si nerobí hlavu, že tvorcovia si vlastne strieľajú z nedávnej minulosti národa, ani z faktu, že tridsiatnik nakrúca filmy z doby, keď mal možno päť rokov. Tento film totiž nepopisuje a prvoplánovo neodsudzuje fungovanie vtedajšieho spoločenského systému, ale preniká hlboko do ľudí, do rodín, vzťahov v nich. Nesmierne čarovne - s láskavým i čiernym humorom, s trochou pochopenia, ale i náznakom čohosi zlého „tam vonku” sleduje, ako sa ľudia borili so zvláštnou dobou plastikových lyžičiek, uvedomelých súdruhov a násteniek, zakázaných amerických filmov a so svojimi emóciami v nej.

Človek trpiaci ťarchou komunizmu (J. Kodet), poslušný socialistický občan (M. Donutil,) aj jeho menej uvedomelý brat (B. Polívka), osamelá slobodná matka (E. Holubová), príliš ctižiadostivý učiteľ (J. Dušek), všetci prežívali podobné banality, „trapasy” a lásky ako my dnes. „Inosť“ doby diváka dokonale zamrazí až na konci filmu, keď zvláštne vzťahy medzi dvomi rodinami doslova rozmetá príchod „bratských vojsk“. A my môžeme rušný filmový život, ale aj schopnosť sebareflexie v ňom našim susedom iba potichu závidieť.

Alexandra Tinková

Sugestívnosť českého filmu Pelíšky posilňujú sjvelé herecké výkony nielen staršej hereckej generácie, ale aj ich mladších kolegov. Na snímke Michal Beran, Ondřej Brousek a Kristýna Nováková.
FOTO - pel