Anglický král - prefarbený i bezfarebný

Hoci román B. Hrabala Obsluhoval jsem anglického krále pochádza zo začiatku 70. rokov, oficiálneho vydania sa „dožil“ až v roku 1989. Zo sporov o získanie práv na jeho sfilmovanie vyšiel „víťazne“ režisér Jiří Menzel, ktorý tak natočil svoju šiestu hrabalovskú adaptáciu.

Stál pred neľahkou úlohou previesť súvislé rozprávanie v ich-forme do zmysluplného dramatického tvaru a zvolil formu striedania časových rovín. Hlavný hrdina Jan Dítě po prepustení z väzenia spomína na svoju oslnivú kariéru a pád: mladý muž, ktorý začínal ako predavač párkov na nástupišti železničnej stanice, sa vypracoval na čašníka v najlepších pražských hoteloch, jeho kariéra pokračovala aj za Protektorátu a po vojne sa mu podarilo stať milionárom, čím sa naplnil jeho životný sen. Lenže prišlo znárodnenie a pobyt vo väzení...

Žiaľ, nevznikol film, ktorý by sme mohli prijať bez výhrad. Režisér sa najmä v prvej časti nechal strhnúť vizuálnou nádherou použitých motívov (krásnych slečien, servírovaných jedál), ale bez prieniku pod povrch; pomerne presvedčivé je zobrazenie obdobia Protektorátu. V časovej rovine s 15-ročným odstupom hrá protagonistu iný herec, ale kontrast medzi blonďavým bulharským hercom Ivanom Barnevom a prešediveným Oldřichom Kaiserom je taký veľký, až neveríme, že ide o tú istú postavu; navyše jej zmúdrenie sa deje iba z vôle scenáristu.

To, že sa film vizuálne láme vyhlásením Protektorátu, je v poriadku, no problém máme s pochopením motivácií protagonistu - ide o naivitu, nevedomosť, slabosť charakteru, liečenie si komplexov, ctižiadostivosť, karierizmus...? Barnevov jednofarebný výkon nám nájsť odpoveď nepomôže, hoci práve to je pre naplnenie tohto potenciálne hlbokého príbehu kľúčové.

Isté však je, že tento film je aj tak z celkom iného súdka než všelijakí Rafťáci, Panici, Podvraťáci a iné „klenoty“ českej kinematografie. Slovensko v ňom má menšinový koprodukčný podiel a výrazné úlohy si zahrali naši herci - Marián Labuda, Martin Huba, Zuzana Fialová, Milan Lasica; všetci hrajú v kostýmoch Milana Čorbu.

Jaroslav Hochel