Z Malej stanice jazdil vláčik aj do Rusoviec

So záujmom čítam články pána Satinského, ktoré u chlapcov nášho ročníka (1943) vzbudzujú nostalgické pocity. Žiaľ, je to tak. Mnohé malebné zákutia starej Bratislavy, miesta, kde sme prežívali našu krásnu mladosť, už buď nejestvujú, alebo doznali radikálnych zmien.

Článok pod názvom „Z Malej stanice sme cestovali do Petržalky“ musím trochu poopraviť, lebo história sa prekrúcať nemá.

V roku 1948 na jar som sa ako štvorročný s rodičmi prisťahoval do Rusoviec. Moji rodičia v tom čase pracovali na železnici a tak nás vtedy doviezli do Rusoviec vlakom. Bývali sme na takzvanej zástavke „Jarovce“, ktorá bola síce v Rusovciach, ale pretože slúžila aj pre obyvateľov Jaroviec, tak bola takto pomenovaná. Všetci zo „zadunajského regiónu“ sme v tom čase cestovali do Bratislavy našou krásnou červenou lokálkou až na Malú stanicu za 1,20 Kčs.

Motoráčik mal iba jeden vagón, ktorý bol vyčlenený pre fajčiarov. Najmä ranné spoje, keď ľudia z Rusoviec, Jaroviec a Čunova cestovali do práce, bol motoráčik maximálne kapacitne vyťažený. V tom čase bol vláčik jediným približovadlom pre náš región. V zadnom vagóniku chlapi „mastili karty“ a cez nafajčený dym nebolo vidieť na druhý koniec vagóna.

Tak vidíte, pán Satinský, náš vláčik z Malej stanice išiel ďalej ako do Petržalky. Keby chlapci z Dunajskej ulice neboli škrobi a kúpili by si cestovný lístok nie za 40 halierov, ale za 1,20 Kčs, mohli sa odviezť až k nám do Rusoviec. A mohli absolvovať aj kurz škriabania zemiakov na vojenskom útvare u strážcov hraníc, lebo určite by vás zbalili pohraničiari, ktorí nás vtedy účinne bránili pred nájazdmi Bratislavčanov. Teším sa na vaše ďalšie články, pán Satinský.

Za chlapcov z Rusoviec Dušan Šefčík
AD: Z MALEJ STANICE SME CESTOVALI DO PETRŽALKY (BN 04/1999)