Zdroj: Archív Ľ. Kačírka
Päťdesiatka seniorov z Univerzity tretieho veku sa vydala na Gotickú cestu.Starší ľudia sa rozhodne nemusia oddávať už iba spomienkam, môžu sa vybrať za zážitkami, ktoré vedia spestriť každodennú rutinu, mnohým dokonca vrátiť chuť do života. O jednej takejto ceste nám napísala novinárka, publicistka a scenáristka HILDA GÁBRIŠOVÁ, známa najmä ako autorka piatkových príbehov vo Večerníku, kedysi najobľúbenejších novín Bratislavčanov. Svojmu príspevku dala pekný názov: Osvietené seniorské hlavy.
Bolo to takto! V Poprade presadla z rýchlika životaschopná, poznania chtivá a dobre naladená skupina študentských seniorov (teda v drvivej väčšine senioriek) do pripraveného autobusu a exkurzia Gotická cesta mohla začať.
Výpravu tvoria seniori, ktorí sa rozhodli nemrhať časom iba spomienkami a vysedávaním pri televízii, ale stali sa študentami Univerzity tretieho veku, viacerí sú už absolventmi niekoľkých odborov. Takto trávený čas im okrem nových poznatkov prináša i nové priateľstvá a pocit zmysluplného nakladania s vlastným životom. Čudujeme sa, že sú obľúbené exkurzie? Okrem poznania prinášajú aj neopakovateľné, veselé zážitky.
Dušou exkurzie je docentka Hana Hlôšková, ktorá sa tento rok dožíva 70-ky. Po skončení štúdia na FF UK profesionálne pôsobila na Národopisnom ústave SAV, na Filozofickej fakulte UK na katedre etnológie a muzeológie, má za sebou bohatú vedeckú a publikačnú činnosť, kolegyňa ju nazvala dobrou vílou slovenskej etnológie. A už desať rokov vedie kurzy etnológie na Univerzite tretieho veku a každoročne pre svojich študentov-seniorov organizuje mimoriadne populárne exkurzie po Slovensku. Za poznaním, za zážitkami.
Na tú tohtoročnú, nazvanú Gotická cesta, prizvali v spolupráci s docentom Ľubošom Kačírkom, kvalifikovaným odborníkom, ktorý pôsobí na fakulte v danom odbore, aj študentov z kurzu archeológie a kultúrnej antropológie.Tak! Trojdňová Gotická cesta pre 50-ku účastníkov sa môže začať.
•••
Program je nabitý. V Podtatranskom múzeu v Poprade sa v stálej expozícii Knieža z Popradu a jeho hrobka zoznamujeme s unikátnym archeologickým nálezom európskeho významu a jedinečným príbehom mladého muža, ktorý je ukrytý v drevenej stavbe objavenej len v roku 2005. V jeho príbehu sú udalosti začiatku sťahovania národov v 4. storočí, teda doby, ktorá zmenila osídlenie Slovenska i celej Európy. Otázky študentov nemajú konca.
Milá oddychovka so sysľami na Muránskej planine, hneď Revúca a prehliadka múzea a I. slovenského gymnázia a potom ešte gotického kostola v starej baníckej obci Koceľovce. Žiadne kávičkovanie, veru, študenti nešetria doplňujúcimi otázkami, čas letí, nebude kedy na plávanie pred večerou v Hoteli Hrádok v Ochtinej, ledva stíhame večeru a potom ubytovanie. Náročný ale užitočný deň, konštatuje študentka Danica. Lepší, ako „čumieť“ na seriál, dodá Terka. Čo máme zajtra?
Bohatý program aj v ďalší deň. Raňajky v hoteli a hneď Ochtinská aragonitová jaskyňa. Nádhera, skvelá lektorka, dosť zima v nej, ale zážitok, zopár študentiek si netrúflo vojsť, majú čo ľutovať, ale darmo, seniorský vek prináša aj mnohé obmedzujúce diagnózy, ale s tým nič nenarobí ani milá duša výpravy pani Hana Hlôšková. Veľa oddychu náročný program nesľubuje. Kostol v Henckovciach, potom ďalší gotický kostol v Štítniku, ktorého výstavba trvala od 14. do 18. storočia. Štítnické fresky, nádherný interiér, áno, človeku sa až dych zatajuje, ale ideme ďalej, lebo rotunda v Šiveticiach, hrobka Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí a potom Rožňava s pekným, ale trošku zaspatým námestím, najmä čo sa týka občerstvovacích ponúk pre turistov. A bonbónik, čarovný kaštieľ Betliar, s opäť skvelou sprievodkyňou. Nádhera, ktorá do Betliara láka mnohých turistov, udržiavaný interiér i okolitý park, áno, kaštieľ v Betliari patrí medzi pýchy nášho kultúrneho dedičstva, aj vďaka jeho ochotným zamestnancom, ktorí sa len toť nedávno stretli so šikanou vedenia, ale o tom informovali média, nie naša skvelá sprievodkyňa. A vďaka kaštieľu, myslíme si, že aj Betliar profituje z cestovného ruchu, je tu vľúdne prostredie pre turistov, už len keď to porovnávame s prispatou Rožňavou.
Veru, plánovaný kostol v Ochtinej ani plávanie v hoteli sme nestihli, ak sme chceli stihnúť večeru. A po nej malé družné posedenia, či s džúsom, pohárom piva alebo vínka. Neveríte, ale človeka také poznávanie dokáže aj unaviť.
•••
Posledný deň Jelšava. Kaštieľ Coburgovcov a jeho história. Chátral ako mnohé kaštiele na Slovensku, lebo financie... Prešiel mnohými etapami prestavieb aj deštrukcií od 17-ho storočia. Po zoštátnení v ňom bolo poľnohospodárske učilište a boli aj nevhodné stavebné zásahy. Od 70-tych rokoch minulého storočia bol opustený a začal chátrať. Až v roku 2015 sa mesto zapojilo do programu obnovy s pomocou dlhodobo nezamestnaných a najmä miestnych Rómov. Cieľ? Otvoriť kaštieľ ľuďom aby v ňom mohli byť podujatia. Vymyslel sa koncept zážitkového ubytovania, Bunky Jelšava, ktoré si obzeráme, momentálne sú dve pobytové a jedna hygienická, kde sa možno ubytovať za dobrovoľný príspevok na ďalšiu údržbu kaštieľa. My, ako návštevníci však máme možnosť vidieť aj aktuálny stav v surovom stave, obité schodiská, okná bez výplní, vidno prepadnuté klenby, skrátka roboty ako na kostole. Koniec rekonštrukcie si naša sprievodkyňa netrúfa odhadnúť, všetko závisí od financií a pridá aj pochvalné slová na adresu tu pracujúcich Rómov.
Sympatická vsuvka v programe, Muráň a nákup vychýrených muránskych buchiet, ktoré sú úplne čerstvé a s rôznymi plnkami, zastavíme sa ešte v Telgárte, obzrieme si Telgártsku slučku a nádherný Chmarošský viadukt a jedna partia výpravy so skorším odchodom rýchlika z Popradu mieri na nádražie, druhú ešte čaká Spišský Štvrtok, kostol a kaplnka Zápoľských.
V rýchliku do Bratislavy hodnotíme. Úžasná a milá Hana Hlôšková, príjemný Ľuboš Kačírek, ktorí organizáciou a fundovanými výkladmi k jednotlivým objektom obohatili naše hlavy. Pravda, bolo nás priveľa a aj program nahustený, že staršie hlavy to akosi nestíhali všetko vstrebať. Ale mnohé ostalo. Nielen tie skvelé muránske buchty, nesieme ako suvenír najmä našim vnúčatám, ale tiež zážitky, ktoré im pretlmočíme, nech si nemyslia, že sme babky, ktoré holdujú len telenovelám. Takéto aktivity svedčia mestským dôchodcom!
Hilda Gábrišová