Tvorba Aleša Votavu v Esterházyho paláci

Ešte ani štyridsiatu čiarku na pomyselných dverách veku stúpajúcich do výšky neurobil scénický výtvarník Aleš Votava, keď mu bolo prisúdené odísť.

Bol to ťažký čas konfrontovania sa s realitou nielen pre jeho priateľov a blízkych ľudí, ale aj pre mnoho spolupracovníkov. V Slovenskej národnej galérii - Esterházyho paláci - otvorili koncom novembra výstavu, ktorá mapuje tvorbu tohto významného scénografa.

Aleš Votava patril vo vývine slovenskej divadelnej scénografie 90. rokov 20. storočia k dominantným osobnostiam. Jeho realizácie znamenali obrat v slovenskej divadelnej scénografii a priblížili ju k aktuálnym svetovým trendom. Možno trochu strohé konštatovanie rozsiahlej Votavovej práce, ktorá zahŕňa pôsobenie vo významných slovenských, ale aj zahraničných divadlách. Autorov scénografický názor sa profiloval aj počas jeho parížskeho (1986/1987) a neskôr talianskeho pobytu vo Ville Medici (1993/1994). Skice autorových výtvarných riešení dokumentujú proces tvorby, počas ktorého sa scénograf dostáva k svojmu cieľu.

Výstava ilustruje celú vývojovú etapu Votavovho profesionálneho života, zdôrazňujúc aj životné filozofie a úvahy autora. Prechádzka po Esterházyho paláci sa na malú chvíľu stáva obchôdzkou po divadelných scénach. Nezanedbateľnou časťou je aj prezentácia umeleckých šperkov, tak pôsobivo vynaliezavých a originálnych. Nápisy na stenách, prezrádzajúce Votavove myšlienky a úvahy, sú zas samostatnou púťou hlbinami literárnych textov, aj keď striedmejšieho charakteru, čo sa týka rozsahu. Malý počet úvah však vynahrádza ich obsah. Kto iný, ak nie hĺbavý autor, dokáže tak oceniť napríklad krásu samoty, ktorá je „čistá a poctivá. Jemný dotyk dokáže viac ako silné erotické gesto. A priblíženie je silnejšie ako dotyk. Cesta k dokonalosti vedie cez jemnosť“. Jemné a výrečné sú aj Votavove scénické riešenia.

Výstava v Esterházyho paláci potrvá do 25. februára.

Dáša Šebanová