Zdroj: archív T. F.
Prekvapujúca správa po 40 rokoch na hudobnej scéne: bratislavská kapela LOJZO, ktorá má za sebou takmer tritisíc vystúpení v 15 krajinách na 4 kontinentoch, odohrá o pár dní posledný oficiálny koncert pre svojich fanúšikov. A dôvod?
Produkcia kapely LOJZO bola vždy vítaným spestrením festivalov, vinobraní, hodov, jarmokov či vianočných trhov, ale tiež plesov, pivných festivalov a osláv výročí väčších miest i menších obcí. Jej členovia sa rozhodli skončiť práve v jubilejnej sezóne, po 40 rokoch účinkovania na domácej i zahraničnej scéne.
„Aj keď je táto sezóna naša jubilejná, bizarná pandemicko-chaotická situácia za posledné roky nám okrem množstva psychickej energie zobrala i harmonikára Maroša Veselského. Nemožnosť vystupovať nás utvrdila v rozhodnutí ukončiť kariéru tradičným Teplákovým bálom, ktorý bude 1. októbra v petržalskom Dome kultúry Zrkadlový háj. Tam odohráme náš posledný oficiálny koncert,“ povedal pre banoviny.sk Tomáš Fabor, bubeník a jeden zo zakladajúcich členov tejto „írečitej“ bratislavskej kapely - viac ako 20 pesničiek lojzovcov je práve o našom meste a jeho reáliách.
Tepláky a baretka, to sú Lojzovci. Tomáš Fabor štvrtý zľava
Spočiatku hrávali viac v Česku ako na Slovensku, kde ich prijala folk, country a trampská scéna za svojich. Len postupne sa stávali známejší doma, čomu veľmi pomohla v roku 1985 vydaná LP LOJZO. V nej sa zrodili hity, ktoré postupne zľudoveli, napríklad Na Centrálnom trhovisku, Zita Obezita, Schöne Náczi, My nie sme Taliani a ďalšie. „Potom prišli aj zahraničné zájazdy - Berlín, Moskva, Paríž, Atény, Severná Kórea, a nástup na slovenskú scénu. Vypredané amfiteátre a športové haly, ročne 130 koncertov... A to iba v piatok, sobotu a nedeľu, cez týždeň sme všetci chodili do práce. Bol to šialený kolotoč,“ spomínal Tomáš Fabor.
Foto je z roku 2007. Muzikanti sú dnes už sedemdesiatnici...
Ako ďalej dodal, títo skromní otcovia rodín a zodpovední pracovníci netušili, že sa z nich časom stanú hviezdy. Nikoho nenapadlo, že vydajú 6 LP a CD, 11 výberových nosičov, ako aj 8 kompilácií, že vypredajú amfiteátre, koncerty v zahraničí a že to všetko vydrží 40 rokov...
„Možno sa 40 rokov nezdá byť veľa, no my sme už sedemdesiatnici. Hrali sme nielen v tomto storočí, ale aj v minulom storočí, dokonca aj v minulom tisícročí,“ doplnil s úsmevom bubeník s tým, že, samozrejme, ak im to zdravie dovolí a muzikanti budú chcieť, radi ešte zahrajú. Koncerty však utlmia. „Nechceme ukončiť kariéru desaťkrát a potom desaťkrát znovu začať, ako to urobili niektoré kapely...“
(ac)