FOTO a VIDEO Večerné ulice žijú umením: Výnimočná edícia Bielej noci žiari mestom 2 týždne

Zdroj: nc

Populárny umelecký festival Biela noc je oslavou súčasného umenia. Tento rok trvá dva týždne, počas ktorých vám priamo v uliciach umožní spoznať tvorbu viacerých umeleckých žánrov – od vizuálneho umenia vrátane svetelného dizajnu a digitálneho umenia po živé performance, hudbu, film či literatúru. My sme sa boli uplynulý víkend prejsť ulicami rozžiarenej Bratislavy.

Biela noc ponúka aj tento rok návštevníkom netradičnú umeleckú prechádzku nočným mestom plnú zážitkov, ktorá trvá od západu až do východu slnka. Vstupné sa tento rok za žiadne dielo neplatí, mapa s programom Bielej noci je bezplatná. Jej digitálnu verziu nájdete na webe a v mobilnej aplikácii. Je dostupná aj v tlačenej podobe. Tým, že Biela noc tento rok výnimočne trvá dva týždne do 3.októbra, niektoré diela sú časovo ohraničené a vidieť ich môžete len v daný čas. Iné diela sú návštevníkom prístupné po cely čas trvania festivalu. Všetky informácie a rozdelenie diel nájdete na webe Bielej noci TU.   Popri umení objavíte zaujímavé priestory, ktoré výnimočne prichýlia súčasné formy umenia ako napríklad nádvoria, parky, stanice, mosty, nábrežia, metrá, plavárne, nákupné centrá, parkoviská, súkromné priestory a rôzne ľuďom bežne neprístupné miesta. 

Zdroj: nc

​Multimediálnu inštaláciu od Jakuba Gavaliera Zrodenie nového sveta ste mohli vidieť iba počas tohto víkendu na Námestí v River parku

Dve bytosti vstupujú v 3. časti príbehu do zdanlivo "dokonalého sveta", ktorý sa riadi jednoduchými a jasnými pravidlami. Dovtedy osamelo putovali v svojej odlišnosti, až ich náhoda, katastrofa a chaos spoja dokopy. Svet na chvíľu zamrzne, zaspí a oni zostávajú jediní bdelí. Postupne prebúdzajú svet a stávajú sa súčasťou nového sveta – nového začiatku...

"Príbeh je doplnený hudbou a vyrozprávaný pohybom častíc, ktoré zanechávajú stopy po neohraničenej ploche. Aj bez znalosti konkrétnych častí príbehu je dielo otvorené rôznorodému uchopeniu a náhľadu na príbeh," spresnil o diele autor Jakub Gavalier.

Zdroj: nc

​Džungľa v meste aj v nás. Balkón historickej budovy Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí hostí inštaláciu výtvarníka a fotografa Aleša Vojtáška, v ktorej kontrastne spolunažíva živá príroda s typickými neónovými prvkami veľkomiest. "Dielo reflektuje potrebu zeleného mesta, ešte zintenzívnenú nárokmi klimatickej krízy. Preľudnené miesta plné betónu, skla a ocele si vyžadujú vyváženie prírodnými elementami. Ľudstvo začína chápať, že príroda má svoje limity, tak ako aj fráza “človek – pán tvorstva”," uviedolk dielu jeho autor. Atmosféru inštalácie podčiarkuje sprievodná hra svetla a zvuku.

“Duševné zdravie ide ruka v ruke s prostredím, osobným, ale aj tým globálnym. Je to ako ekosystém v džungli, ktorý má svoj kolobeh a každý organizmus v ňom svoju nenahraditeľnú funkciu. (...) Návrat k prírode, vytúžený pokoj, stop-time, to všetko dokáže do rozpálených priestranstiev mesta priniesť práve element prírody," dodal.

Zdroj: nc

Symbol zdvihnutej päste niesol v rôznych historických epochách množstvo významov. Od občianskej neposlušnosti, odporu, cez vzburu, vzdor, spoločenské revolúcie až po rodový zápas vidíme, ako sa päsť stáva samostatnou a autonómnou – nezávislou od tela, oddelenou od mysle či srdca. Päsť bez tela naznačuje telo bez ruky, symbol päste udeľuje zvyšku tela neviditeľnosť, nepotrebnosť, strašidelnosť. Päsť má svoje vlastné vedomie, snaží sa vlákať hlavu aj telo do zápalu boja. Zaťatá päsť nemyslí, necíti, nezasahuje. Predstavuje kladivo, ktoré rozbíja zrkadlo reality. “Either way, we lose” predstavuje ikonický obraz zdvihnutej päste v rozšírenom význame márnosti. " Je vyhodený do balónu, do nadrozmernej boxerskej rukavice – ruky v ruke "Queen Kong", ktorá je uväznená vo vitrínach a galériách. Uväznená medzi stenami drží päsť ako rukojemníka v inštitúcii, kde sa stáva uzavretou a neslobodnou. Nafúknutá socha pripomína objekt vyrobený pre masové pobavenie, naznačuje nešťastnú karmu revolúcií a ich predurčenie stať sa zábavnou a dobre sa predávajúcou a vypredanou atrakciou.

Zdroj: nc

​

Zdroj: nc

Projekt zahŕňa 6 základných aktivít, vrátane kategórie “efemérna architektúra”, ktorej cieľom bolo vytvorenie putovného umeleckého diela. Vo výslednom diele Afloat autori pracujú s pojmom “empatia” a jeho zhmotnením. Vznikla tak monumentálna vzdušná inštalácia, ktorá prezentuje ľudskú molekulu. Molekuly, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ľudskom tele, odkazujú na fakt, že každý jedinec je si rovný a naša identita nie je voľbou ale prirodzeným stavom. Autori zámerne pracovali s ľahkými materiálmi, ktoré pôsobia krehko a zraniteľne, a okrem empatie interpretujú pojmy rovnocennosti, rovnoprávnosti a ľudskej dôvery.​

Objekt Born of New Power nájdete na Nádvorí Primaciálneho paláca, dielo každú polhodinu ožíva. Jeho elektrické výboje trvajú len pár minút. Autor Mário Birmon.

Čo podľa autora znázorňuje? Objekt predstavuje aktívne sa formujúcu, vznikajúcu planétu, ktorej elektrické výboje a tajomná zvuková inštalácia diváka vtiahnu do atmosféry a fascinujú. Podľa geologických poznatkov dochádza pri vzniku planéty k explóziám, ktoré sú zobrazené elektrickými výbojmi. Guľovitý tvar planéty je štylizovaný do polygónov – konkrétne do ikosahedralu (pravidelný dvadsaťsten), ktorý má osobitnú významovú rovinu. Vyskytuje sa v prírode, napr. aj ako štrukturálna schéma pri spájaní sa vírusov. Idea diela vychádza zo spojitosti týchto dvoch nazeraní, z mikro a makro sveta zároveň. Nosným vizuálnym efektom sú elektrické výboje, ktorú sú vytvárané paralyzérmi upevnenými na základnú konštrukciu.

V symbolickej rovine nesie inštalácia aj ďalšie obsahy, ako zrodenie novej sily, mocnosti, ideológie, nových zákonov, revolúcie... V prítmí priestoru znie súvislá ambientná meditívna zvuková skladba, do ktorej sa v momentoch zapája ústredný objekt “planéty”, akoby zahral sólista. Tajomná atmosféra inštalácie diváka vťahuje do inej reality, blízkej k scéne zo sci-fi filmu.

Zdroj: nc

Autor ​Marek Radke sa dlhodobo venuje kreovaniu priestoru, ktorý reprezentujú a tvoria situácie tzv. „neobmedzena“. Vidieť to najmä v inštaláciách využívajúcich ultrafialové svetlo a fluorescenčné farby, kde sa na jednej strane dotýka nájdeného, niekdajšieho priestoru, a na druhej strane ho likviduje, a zároveň nahrádza novým priestorom – vytvoreným vďaka napätiu medzi jednotlivými súčasťami inštalácie. Márne by sme tu hľadali privilegovanú perspektívu či kompozičné centrum, keďže centrum je všade a nikde.

Zdroj: nc

Objekty podľa autora poukazujú na kontrast medzi spoločnosťou, ktorá nastúpila na trend zdravého životného štýlu, oproti spoločnosti, ktorá bojuje s problémami duševného zdravia. Ironicky komentuje jednotlivca, ktorý hľadá harmóniu vo fyzickej aktivite, pričom motiváciou pre neho je vyrovnanie sa s pracovným stresom, úzkosťou a psychickým tlakom. Svetelná inštalácia sa zamýšľa nad nutnosťou nastavenia celkového pracovného tempa. Od určitého momentu už nestačí „zacvičiť si“ (jogu) dvakrát do týždňa. Inštaláciou autor spracúva tému vyhorenia. Tak sa dá dielo čítať na základe jeho osobnej skúsenosti. V dobe koronovej si však za jednotlivé figúry môže každý divák dosadiť svoj vlastný príbeh o hľadaní duševnej rovnováhy.

​

Zdroj: nc

​

Zdroj: nc

Svietiaci obrazec, ktorého jas a pohyby sa generujú na základe intenzity vetra. Šarkan patrí k objektom inšpirovaným ekologickými princípmi, využíva prirodzené prostredie a sám si vyrába elektrickú energiu. Poteší nielen svetelným tancom na nočnej oblohe – po pristátí si vďaka nemu môžeme napríklad dobiť mobilný telefón. Prebytočnú energiu si totiž ukladá do malej prenosnej batérie a spoľahlivo s ňou každý večer doletí k nám na zem.

Svetená inštalácia sedemminut/Fragmenty je stále dielo v Medickej záhrade.

V zeleni Medickej záhrady sa po zotmení objaví množina variácií jednoduchého geometrického útvaru. Obdĺžniky do svojich čiar prísne ohraničujú časti horizontálneho a vertikálneho priestoru. Naznačujú skladanie a rozkladanie urbanistickej krajiny cez jednoduché svetelné línie a dynamiku pohybu. Fragmenty a štruktúry sa postupne spájajú do celkov v okolitom prírodnom prostredí, v pôsobivom kontraste s technológiou. Jednotlivé výrezy krajiny zanikajú a opäť povstávajú do abstraktnej architektonickej štruktúry.

Podporiť emocionálny zážitok, ktorý umelecké dielo podnecuje, môžete aj hudbou. Sklady k dielu nájdete na webe Bielej noci. Stačí kliknúť na tlačítko Play ktorejkoľvek z nich a vypočuť si ju priamo v mobile.

Zdroj: nc

​Na Námestí Nežnej revolúcie nájdete takýto fotopoint

Neónový nápis na Námestí Nežnej revolúcie vás k sebe priláka optimistickými vibráciami, ktoré sa neboja prežiariť priestor ani v období životných výziev a spoločenských ťažkostí. Do budúcnosti sa oplatí hľadieť s odvahou – spravte si fotku a dovoľte si tešiť sa na to, čo príde.

Zdroj: nc

​

Zdroj: nc

​

Zdroj: nc

​

Zdroj: nc

Objekty diela Rezavé kvety nájdete na Hlavnom námestí

B​iela noc tento rok ozvláštnila ulice viacerými objektmi z dielne významného českého tvorcu, Čestmíra Sušku. Všetky vystavené skulptúry - Rybí kost, Ocelot, Síť se záplatami, Koule z koleček pochádzajú z autorovho najznámejšieho súboru diel pod názvom Hrdzavé kvety (Rezavé květy). Vznikajú transformáciou použitých industriálnych nádob na umelecké diela, ktoré vo svojej finálnej podobe pôsobia až prekvapivo krehko. Suška do tela nádob vyrezáva vzory inšpirované bežnými predmetmi, ktoré nás obklopujú v každodennom živote, napr. záclony, obrusy, tapety alebo háčkované dekorácie. Autor navyše pracuje nielen s vonkajším, ale aj vnútorným priestorom svojich sôch, čo podčiarkuje umiestnením svetiel do ich útrob. 

Imerzívna inštalácia od umelca Lousy Aubera bola prístupná jediný večer 25.9.

Bratislavský fotograf a umelec Lousy Auber včerajšiu sobotnú noc vyplnil priestory Starej tržnice pôsobivo meniacou sa architektúrou a dynamickou súhrou farieb, svetiel a zvuku. Nadrozmerný teplovzdušný balón, nainštalovaný v interiéri tejto ikonickej budovy, počas večera menil svoju formu. Ako vidíte na videu, návštevníci doň aj vstupovali,  zážitok umocnila aj atmosféra ozvláštnená zvukom a svetlom. 

Multimediálna inštalácia Čiary bola prístupná návštevníkom iba počas uplynulého víkendu. Umiestnená bola v Sklade č.7 na nábreží pri Eurovei.

Je inšpirovaná rovnomenným dokumentárnym filmom Barbory Sliepkovej, ktorý zachytáva prostredie postsocialistickej Bratislavy v jej dynamickej premene. Kombinuje objekt, scénické riešenie a svetelný dizajn, experimentálnu zvukovú partitúru, pohybovú performanciu a film. Je subtílnym prevedením motívov a tém, ktoré rezonujú so súčasnou Bratislavou. Dielo hľadá prieniky verejného a intímneho priestoru, ktorý tvoria skutočné alebo pomyselné čiary. Inštalácia je dejiskom vizuálnej hry a divák je jej súčasťou. Bratislava, mesto hrubých čiar.

(nc)