Fascinujúci príbeh dcéry slávneho operného speváka a zberateľa ľudových piesní dr. Janka Blaha

„U nás sa spievalo stále, od rána do večera,“ hovorí pani Helena Jurasovová-Blahová, zakladateľka úspešného detského folklórneho súboru Vienok. Na rozdiel od slávnych rodičov, operných spevákov, jej učaroval tanec, pri ktorom zostala dodnes. Ubiehajúce roky akoby u nej nehrali rolu.

Obdivuhodný príbeh sa začal pred 53 rokmi v bývalom pionierskom, dnes prezidentskom paláci – tam je začiatok detského folklórneho súboru, ktorý založila Helena Jurasovová-Blahová. A v júni tohto roku si prevzala z rúk prezidentky Pribinov kríž II. triedy za celoživotné mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj. Príbeh však stále pokračuje, 88-ročná choreografka a tanečná pedagogička má veľa plánov.

Narodila sa v bratislavskom Starom Meste skutočne prominentným rodičom – prvým profesionálnym operným spevákom na Slovensku, Dr. Jankovi Blahovi a Helene Bartošovej, neskôr Schützovej. Ona však zasvätila život tancu. „Aj som trochu koketovala so spevom, veď som vyrastala pod vplyvom opery, u nás sa spievalo od rána do večera. Ale vedela som, že nikdy nebudem spievať tak dobre, ako moji dvaja národní umelci, rodičia,“ vysvetľuje s úsmevom teta Helenka, ako ju volajú v jej detskom tanečnom a speváckom folklórnom súbore.

Pravda je tiež, že odmalička mala rada pohyb a neďaleko ich bydliska, na Námestí 1. mája, bola súkromná baletná škola. „Viedla ju Ella Fuchsová Lehotská, mama hudobníka Janka Lehotského, ktorá pôsobila ako primabalerína v národnom divadle. Mojej mame povedala – Helenko, dej mi to dítě, já z ní udělám primabalerinu.“

Aj sa stalo, v balete Princezná Hyacinta tancovala sólo. Neskôr bola členkou Vojenského umeleckého súboru a so súborom Mladé srdcia reprezentovala Slovensko v Nemecku  a Holandsku.

​Fotografia z roku 1938: Päťročná Helenka s rodičmi a bratom.

Keď mala desať rokov, rodičia sa rozviedli, čo ju veľmi zasiahlo, zostala len s mamou. Bol to práve folklór, ktorý ju opäť zblížil so slávnym otcom. „V 70. rokoch sme veľa spolu cestovali, navštevovali starenky a starčekov na Záhorí, chodili po svadbách. Otec zapisoval do svojich spevníkov autentické ľudové piesne a ja zase tance.“ Dodnes odtiaľ čerpá inšpirácie vo svojej tvorbe.

Predchodcom súboru Vienok bol Krúžok šikovných nôh, ktorý založila v roku 1968 v „pinkáči“, bývalom dome pionierov. Názov Vienok vznikol o niečo neskôr, podľa jednej z prvých piesní v repertoári. „Spievalo sa v nej – Ružovaný vienok nový, má peniažky, kto je zdravý. Môj život nebol vždy ružový, no Vienok ma veľmi držal nad vodou. A najmä smiech, to je liek,“ dopĺňa.

​Rodičia – operní speváci: Helena Bartošová, neskôr Schützová, a Dr. Janko Blaho.

Aj vystúpenia detského súboru, ktorý má už vyše 120 tanečníkov a spevákov, sú plné radosti, energie, a tiež vtipu. „Veľa úspechov máme doma i v zahraničí. My sme sa s Vienkom už blížili trošku k profesionálnej úrovni, spievali sme a tancovali napríklad v operách Bohéma,  Carmen a Líška Bystrouška v SND, ale aj v muzikáli na Novej scéne, čiastočne i v činohre v predstavení Ženský zákon,“ pripomína Helena Jurasovová.

No nejde len o umenie - spev, tanec, herectvo. Folklór mení zakríknuté deti na smelých tanečníkov s pekným držaním tela, učia sa byť samostatnejšie, a najmä šťastnejšie. Na tom sa vo svojich spomienkach zhodujú mnohí bývalí vienkari. „Keď sa vám po rokoch dieťa, už ako dospelák, zdôverí, že v jeho detstve a mladosti nebolo nič lepšie ako súbor Vienok, zaplaví vás pocit, ktorý slovami ťažko opísať,“ priznáva. Začínali s dvadsiatimi deťmi, za tie roky ich vychovali takmer tisíc.

O pokračovanie úspešného príbehu sa dnes starajú už tri generácie Blahovcov – pridala sa staršia dcéra pani Jurasovovej Dana, ktorá prevzala vedenie súboru so svojimi dcérami Janou a Barborou. Všetky, ako inak, začínali vo Vienku. „Veľmi sa teším, až môj pravnuk Janko Blaho, teraz len jednoročný, príde a stane sa sólistom vo Vienku,“ dodáva pani Jurasovová.

​Ďalšia zo spomienok v rodinnom archíve.

V súbore pomáhajú aj iní bývalí vienkari, napríklad sólista Lúčnice Marek Čiernik, pedagóg chlapcov, alebo Barbora Skraková-Morongová, absolventka VŠMU a Filozofickej fakulty UK, ktorá pomohla súboru vytvoriť originálny tanec zo stredného Slovenska. „Musím spomenúť aj úžasného hasiča a záchranára Juraja Soboliča, nášho výborného organizátora. Kvôli nemu spravím tanec o hasičoch a svätom Floriánovi, pesničky mám už premyslené. Ďalší tanec bude z Petržalky ako niekdajšej obce Engerau,“ plánuje folkloristka s obdivuhodnou energiou a množstvom nápadov.

Súboru sa venuje dodnes, každú stredu vedie nácviky najmenších vienkarov v prípravke v Univerzálnom dome tanca v Krasňanoch. Pripomína si, čo jej otec Janko Blaho hovoril počas potuliek za piesňami: „Ty si sa naučila moje pesničky, teraz ich učíš svoje deti aj deti v súbore, tie ich zas budú učiť svoje deti... A takto sa dobrá ľudová pieseň stane nesmrteľná.“

Viac ako tisíc pesničiek zo všetkých šiestich spevníkov, ktoré Janko Blaho zozbieral, vyšli aj v súbornom diele Záhorácke pjesničky. „Keď mi je smutno, zoberiem tatove spevníky a vždy v nich nájdem niečo dobré. Vždy,“ zdôrazňuje.

(ac)