VIDEO: Navždy nás opustil aj spisovateľ Juraj Šebo - autor viacerých publikácií o Bratislave

Zdroj: koláž abn - FB J.Š.

V nedeľu 31. januára 2021 zarmútila verejnosť nielen smutná správa o úmrtí herca Andyho Hryca, ale aj publicistu a spisovateľa Juraja Šeba. Ten zomrel pomerne nečakane vo veku 77 rokov, keď podľa slov jeho známych bol uprostred príprav a písania svojej ďalšej knižnej publikácie...

S písaním knižiek začal až v dôchodkovom veku a hneď v tej prvej, ktorá sa volala Zlaté šesťdesiate, vzdal poctu životu v Bratislave v časoch svojej mladosti. A keď sa jej predalo 10-tisíc kusov, tak ho to naštartovalo a nadšene sa pustil aj do mapovania ďalších dekád história nášho hlavného mesta. Napokon sa zrodila pozoruhodná séria kníh, ktorým dal názvy: Krízové 30., Vojnové 40., Budovateľské 50., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Okrem toho je autorom aj publikácií ako sú napríklad Tehelné pole - chrám futbalu, Bratislavské korzo, Legenda V-klub alebo knihy História – osobnosti – spomienky či Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989. 

Spisovateľ Juraj Šebo sa narodil v roku 1943 v Bratislave do maloburžoáznej rodiny. Starí rodičia sa zoznámili v Chicagu v USA, kam odišli za zárobkom. Starý otec bol po návrate členom Hlinkovej strany v Žiline. Stará mama mala vlastný krajčírsky salón. Ako rodená Židovka sa musela počas II. svetovej vojny skrývať. Druhý starý otec vlastnil krčmu v Trnávke. Otec pamätníka bol zubný technik v Bratislave s vlastnou ordináciou, matka domáca pani. Matka s otcom počas 2. svetovej vojny skrývali v byte sedemčlennú židovskú rodinu. Jurajov birmovný otec Arnošt Rosin bol v roku 1942 deportovaný do Osvienčimu, odkiaľ sa mu podarilo ujsť. Otcovi v roku 1948 skonfiškovali stroje a nastúpil do štátneho podniku. V roku 1950 bol otec pamätníka ako politický väzeň odsúdený na šesť rokov nútených prác.

Juraj Šebo mal problém ísť študovať. Nakoniec ho prijali na Strednej všeobecno-vzdelávacej škole na Makarenkovej ulici a neskôr pokračoval na Vysokej škole dopravnej v Žiline. Počas vysokej pôsobil päť rokov ako spevák bigbítových kapiel. V roku 1968 sa oženil, má dve deti. 28. augusta 1968 mal práve promóciu, keď vpadli do ČSSR vojská Varšavskej zmluvy. Po ukončení štúdií nastúpil na Západoslovenské riaditeľstvo spojov v Bratislave, kde pôsobil tridsať rokov. V rokoch 1983 a 1987 bol vo Fínsku na pretekoch v behu na lyžiach. Po stretnutí s emigrantami už cestovnú doložku nedostal. V roku 1992 bola jeho matka Oľga Šebová vyznamenaná a zapísaná na Múr cti v Záhrade spravodlivých v Jeruzaleme. V roku 1999 išiel na rok do Kosova budovať poštovú sieť. Rozviedol sa a v roku 2000 sa druhýkrát oženil. V roku 2003 skončil ako krajský riaditeľ pošty a vrátil sa na tri mesiace do Kosova. V rokoch 2005 – 2006 sa stal prezidentom zásielkovej obchodnej služby. Na dôchodku začal písať knihy a celkovo ich má na svojom konte vyše 20.

Na nečakané úmrtie Juraja Šeba na jeho facebookovom profile so smútkom a ľútosťou zareagovalo viacero jeho známych ako napríklad Juraj Hradský: "Veľmi smutná správa. Iba nedávno sme spolu rozprávali, ako "zmákneme" Knižné dni v Nitre, kam sme boli pozvaní. To je aj koniec našich stretnutí v sobotu o jedenástej, zostanú spomienky. Spomienky a samozrejme knihy s neopakovateľným espritom starej "prešpuráckej" atmosféry. Odišiel, "bigbíťák", spevák, publicista, spisovateľ, ale hlavne kamarát. Úprimnú sústrasť rodine. R.I.P."

Zdroj: Archív Juraja Šeba

​Daniela Krchňavá: "Odpočívaj v pokoji Juraj... Veľmi smutná správa ... Odišiel dobrý človek...človek, s ktorým bolo vždy o čom rozprávať... mal obrovský prehľad a rada som ho počúvala vždy keď sme sa stretli... zostali nám doma spomienky aj v podobe jeho kníh...Bolo mi cťou poznať Ťa osobne..."

Lívia Sulová: Toto je šok. Juraj Šebo - chlap s presburskou charizmou, ktorý žil Bratislavou a vedel zachytiť jej esprit v knihách ako málokto. Večne optimistický, s veľkým rozhľadom a ešte väčším nadhľadom. Staromeštan každým cólom. Odpočívaj v pokoji!"

Zdroj: FB J.S.

Takéto PF-ko posielal koncom decembra Juraj Šebo svojim známym...

(ars)