Prehovoril muž, ktorý na neho vypustil psy: Od tragickej smrti Hartmuta Tautza uplynulo 40 rokov

V auguste uplynulo 40 rokov od tragickej smrti Hartmuta Tautza. Je jednou z najznámejších obetí komunistického režimu na slovensko- rakúskej hranici. Jeho meno pripomínajú pamätníky na oboch stranách niekdajšej Železnej opony. Prednedávnom pribudol ďalší pri rakúskom Kittsee a zároveň aj dve nové informačné tabule na slovenskej strane.

Hartmut Tautz pochádzal z Magdeburgu. Vyrastal v rodine zubného lekára, ktorý bol zároveň vyštudovaným operným spevákom. Hral na klarinete a sníval o štúdiu hudby, no režim mu túto možnosť odoprel. Keď na jar 1986 nečakane zomrel jeho otec, prestal vidieť svoju budúcnosť v Nemeckej demokratickej republike. Len osemnásťročný Hartmut Tautz sa preto rozhodol utiecť na Západ.

Rovnako ako mnohí ďalší obyvatelia NDR sa nepokúsil prekonať prísne stráženú vnútornonemeckú hranicu, ale cez Československo sa dostať do Rakúska. V auguste 1986 dorazil k petržalskej hranici, ktorá patrila k najstráženejším úsekom celej Železnej opony. Cieľ mal na dosah. Od hranice ho delilo približne 22 metrov, keď ho dostihla svorka služobných psov pohraničnej stráže.

Mohol prežiť, nepomohli mu

Predtým sa pokúsil prestrihnúť signalizačný drôt, čím spustil poplach. Na miesto okamžite vyrazila hliadka pohraničnej stráže, ktorá vypustila služobné psy špeciálne vycvičené na útok proti ľuďom. Podľa súdnych znalcov mladík nemusel zomrieť. Zranenia spôsobené psami síce boli mimoriadne vážne, no neboli nezlučiteľné so životom. O jeho osude rozhodlo aj to, že po útoku nedostal včas kvalifikovanú lekársku pomoc. Historici upozorňujú, že rozhodujúce minúty po útoku strávil bez poskytnutia základnej prvej pomoci, hoci podľa neskorších znaleckých posudkov mohol mať pri včasnom ošetrení šancu prežiť. Do bratislavskej Vojenskej nemocnice ho priviezli až s výrazným časovým odstupom v hemoragickom a traumatickom šoku. O niekoľko hodín zomrel.

Matka sa nedožila ani synovej rehabilitácie Napriek záverom znalcov vojenská prokuratúra prípad odložila s tým, že pri zásahu pohraničníkov nešlo o trestný čin. Ani po páde komunistického režimu nebol za Hartmutovu smrť nikto právoplatne potrestaný. Jeho matka Christa Tautzová roky bojovala za pravdu o synovej smrti. Po páde totality navštívila aj miesto jeho posledných chvíľ v Petržalke. Nedožila sa však marca 2017, keď Okresný súd Bratislava I. Hartmuta Tautza rehabilitoval a symbolicky zrušil rozhodnutia komunistických orgánov, ktoré z neho urobili „narušiteľa štátnej hranice“. Zomrela v roku 2011.

Hartmutovi odhalili v Kittsee pamätník

Práve preto má nový pamätník, ktorý v druhej polovici júla odhalili pri rakúskom Kittsee, silný symbolický význam. Pripomína nielen osud mladého Nemca, ale aj všetkých, ktorí pri pokuse prekonať Železnú oponu zaplatili za túžbu po slobode vlastným životom. Pamätník stojí len niekoľko metrov od miesta, kam sa Hartmut už nikdy nedostal. Na tabuli je vyrytý jednoduchý odkaz: „Sníval o slobode a prišiel o život.“ Jej vznik inicioval bývalý občan NDR Alexander Heise, ktorý sa len niekoľko týždňov po Tautzovej smrti tiež pokúsil utiecť na Západ. Aj jeho pokus zlyhal a vo väzení strávil približne rok a pol. Na slovenskej strane hranice pripomína jeho príbeh pamätník v Petržalke od roku 2016. Po desiatich rokoch sa k spomienke oficiálne pridala aj rakúska strana. Spoločná pieta tak symbolicky spája obe strany niekdajšej hranice, ktorá kedysi rozdeľovala Európu.

Pohraničník, ktorý vypustil psy, prehovoril

Príbeh Hartmuta Tautza však pripomína aj inú otázku – osobnú zodpovednosť ľudí, ktorí boli súčasťou totalitného systému. S Ivanom Hirnerom, vojakom základnej služby, ktorý v osudnú noc vypustil na mladého Nemca služobných psov, sa nám podarilo hovoriť. Hirner sa po rokoch nesnažil zbaviť vlastného podielu na tragédii. „Samozrejme, že za to môžem aj ja, lebo som tam vtedy slúžil. Myslím si však, že to nebola chyba len mňa, ale celého systému, ktorý bol tak nastavený. Ja s tým musím žiť, nie socialistický štát, ktorý ma tam poslal,“ povedal vo svojej jedinej mediálnej výpovedi. Na otázku, čo by odkázal Hartmutovej rodine, odpovedal jednoducho: „Patrí sa ospravedlniť. Čo sa stalo, sa už neodstane. Aj keby človek chcel vrátiť čas, nejde to. Ostáva už len ospravedlniť sa celej rodine.“

(mč)