V Divadle West klame pôvabná Ketty

Ak sa niekomu zdá smiešne, keď pôvabná blondína klame až sa hory zelenajú, nech nevynechá nové premiérové predstavenie Divadla West, ktoré uviedlo hru autora Maurice Hennequina Klamárka Ketty, v preklade Blahoslava Hečka.

Večné klamstvá rozmarnej Ketty vytvárajú priestor na vznik nových zamotaných, komických situácií, ktoré sa na javisku neustále opakujú. Ketty klame, samozrejme, preto, že miluje svojho manžela a nechce ho stratiť. Veľmi rada si však zájde aj na obed s rodinným priateľom, veď o nič nejde. Lenže manžel je žiarlivý. A manžel chce deti. Ketty rodiť nechce, napriek tomu túži uspokojiť svojho muža, takže o chvíľu sa dom ozýva krikom ukradnutých či „prenajatých“ detí.

Komické situácie na javisku sa striedajú v krátkych časových intervaloch, napriek tomu im chýba dynamika, ktorú si typ podobnej hry bez výhrad zaslúži. Celkové vyznenie predstavenia o pôvabnej podvodníčke často vyznieva skôr ako sled vtipných scénok, chýba mu kompatibilita celého deja. Napriek tomu herci na javisku nezaháľajú a snažia sa divákovi pripraviť večer plný zábavnej hudby (Ďuďo, Fefe, Tomáš Sloboda - členovia skupín Hex a Le Payaco) a ľúbivých textov, ktoré v mene lásky ospravedlnia aj tie najväčšie prehrešky.

Režisérom predstavenia je Nikita Slovák, ktorý sa podpísal aj pod texty piesní. Klamárka Ketty je v interpretácii hercov Andrei Kvašňovskej, Gabiky Dzúrikovej, Dagmar Bajnokovej, Mareka Majeského, Mariána Labudu ml., Doroty Letenayovej a Gaba Tótha prechádzkou po cukrárenských podnikoch starej Bratislavy. Ak práve vo vašej obľúbenej cukrárni majú zatvorené, pretože je inventúra, zaveziete sa električkou na Račianske mýto. Tam je malá, pôvabná cukrárnička, kde sú len dva stoly. Vonku novembrovo prší. Mysľou ste už odleteli od našľahanej vône Viedenského rezu a uspokojíte sa s Gaštanovým jazýčkom, ktorý má na sebe priľnutú vrstvu čerstvej šľahačky a v nej sa tak nádherne zabára jazyk. K tomu dostanete mätový čaj za 10 korún a keďže ste boli pripravení ísť do Mayera, zostalo vám vo vrecku ešte dvesto korún. Za to hodujete až do rána, kým sa ulicami nerozoznie zvuk prvej električky. Vaše zmysly sú uspokojené. Tak čo poviete? Nepôjdete do Divadla West na Klamárku Ketty? Neobídete nakrátko.