Divadlo a.ha: Vražda na básnický spôsob

Napriek tomu, že dramatik a spisovateľ pre deti Ján Milčák napísal skoro dvadsať rozhlasových hier pre deti a mládež, niekoľko hier podobného žánru pre dospelých, bibliofilsky mu vyšla kniha poviedok a pre televíziu napísal scenár hry pre mládež, dušou a duchom je to poét. Svedčí o tom aj jeho najnovšia divadelná hra Barokové oblaky, ktorú premiérovo uviedlo Divadlo a.ha.

Najsilnejšou stránkou „netradičného muzikálu z Vajnorskej ulice“ sú poetické texty, ktoré by som však skôr zaradila do knihy poézie ako do divadelného textu. Jednotlivé slovné pasáže akoby tvorili samé o sebe báseň. Hercom umožňujú poeticky rozjímať a divadelne rozmýšľať, na invenčné herectvo však príliš veľký priestor neponúkajú. Téma je to typicky „vajnorská“, prostitútky, vrahovia, pasáci, novozbohatlíci a ich obete. Svet špinavých peňazí, sklamaných ilúzií, strata ideálov. Dramatická zápletka hre chýba, ale o to v nej ani nejde. Ide tam predovšetkým o spev, ktorý zvláda Renáta Rundová celkom sama. Herec Divadla GUNAGU Peter Sklár sa v postave Sergeja, pasáka, a „zberateľa jabĺčok“, cíti ako vo svojej koži, veď práve podobná rola ho preslávila aj v domovskom divadle. K hereckému obsadeniu sa pridali ešte Martin Horňák, Martin Vanek, Igor Adamec a Veronika Koščová a mohla sa spustiť netradičná spomienka na ideály roku 1989, ktoré sa ani zďaleka nenaplnili, v réžii Štefana Korenčiho. Autor nastoľuje množstvo tém, ktoré by si samy o sebe zaslúžili špeciálnu pozornosť. Predajnosť žien, ktoré majú prázdne hlavy, nanajvýš v nich poletuje motýľ, moc peňazí a možnosť získať „slobodu“ za cenu vraždy, beznádej a zúfalstvo prázdnych žalúdkov, situácia, keď iniciátor vraždy sa sám stáva obeťou a podobne. Z takýchto tém sa ťažko rodí báseň, a tak poetickému Milčákovi poslúžila divadelná hra. Divadlu a.ha želáme, aby súčasná téma, súčasný autor, nesúčasný, poetický jazyk a vôbec - netradičný muzikál, pritiahli do divadelných sedadiel čo najväčší počet divákov.