Brehy Dunaja v Bratislave prechádzajú premenou, vracia sa im ich prírodná podoba

Pri Dunaji smerom od Ovsišťa v bratislavskej Petržalke pribudnú vyhliadkové miesta so vstupmi do vody. Začína sa tak napĺňať časť vízií z urbanisticko-krajinárskej štúdie Bratislavský dunajský park, ktorá bola vypracovaná Metropolitným inštitútom v decembri 2021.

Celý slovenský úsek pravého brehu Dunaja čaká revitalizácia. Možnosť vstupu priamo do Dunaja bude na oveľa väčšom počte miest, sprístupnia sa brehy, prepoja tri „zabudnuté“ ramená s riekou, pribudnú cyklochodníky aj turistické trasy. Chrániť vzácne biotopy, ale aj sprístupniť prírodu ľuďom, vytvoriť unikátny prírodný aj spoločenský priestor, taký je plán štúdie, ktorá územie rozdeľuje na 22 segmentov na oboch brehoch Dunaja.

Na pravom brehu sa väčšina týka Petržalky. Na jednom z nich – s názvom Cvičisko - začal Slovenský vodohospodársky podnik s obnovou brehu. „Cieľom revitalizácie nie je vytvorenie prístupov do vody. V danom úseku ide o prerušenie brehového opevnenia spolu s úpravou brehu. Úpravou vzniká prirodzený breh bez opevnenia a s pozvoľným terénom smerom do vody,“ vysvetľuje Marián Bocák, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku s tým, že cieľom je, aby sa celý predmetný úsek čo najviac priblížil prírodnému stavu. „Dokončená výstavba bude iniciačnou etapou, ktorá umožní prirodzený vývoj pobrežnej zóny Dunaja.“

Dotvoria sa samy

Cvičisko je územie od Sovieho lesa po Šúgovský špic, kde bolo kedysi Starohájske rameno prepojené s Dunajom. Keď prejdete pri pumpe cez štvorprúdovku a rozsiahle lúky, pri Dunaji nájdete v jednej časti štrkové pláže, ktoré niektorí volajú aj Ovsištská riviéra. Je to obľúbené miesto na relax, kúpanie, venčenie aj grilovanie. Podobné pláže by mali čoskoro pribudnúť aj v častiach smerom k špicu. Na piatich miestach tu vodohospodári odstraňujú lomové kamene, nakladajú ich na lode a odvážajú. Na tomto území vzniká prerušované brehové opevnenie s medzerami prírodného brehu, ktoré budú vyhliadkovými miestami so vstupmi do vody tak, ako to bolo plánované v štúdii.

„Brehy budú upravené podľa projektovej dokumentácie v rôznych sklonoch od 1:3 až 1:10,“ hovorí Marián Bocák a dodáva, že cieľom revitalizácie je ponechať úseky brehov na samovývoj. Voda si ich už dotvorí.

Rameno si na Dunaj ešte počká

Informačná tabuľa hovorí aj o obnove Starohájskeho ramena, kde by sa mali odstrániť nánosy sedimentov a rameno prehĺbiť, a to aj v časti prepojenia s hlavným korytom Dunaja. Pre predstavu, v dolnej časti Starohájskeho ramena je vybudovaný prevádzkový prístav SVP, slúžiaci na vykladanie štrkopiesku. Rameno je v tejto časti prepojené s Dunajom. V hornej časti je ale prerušené, je čiastočne zanesené sedimentami.

„V tejto fáze projektu sa Starohájske rameno nebude prepájať s Dunajom. Stavebné objekty SO9 a SO10, ktoré sú súčasťou celkovej revitalizácie Dunaja od mosta Lanfranconi až po k.ú. Čunovo sa vybrali ako skúšobné úseky,“ informoval nás hovorca SVP. „Ostatné objekty patriace pod túto revitalizáciu nemajú ešte vyriešené financovanie a taktiež nemajú ešte stavebné povolenie.“ Termín realizácie ešte preto známy nie je.

V budúcnosti je plán vybudovať aj premostenia cez Starohájske rameno, ktoré sa tiahne cez prírodnú rezerváciu Starý háj a tam je aj čiastočne zachované. Prepojením Jaroveckého a Starohájskeho ramena zas vzniknú trasy pre nadšencov vodnej turistiky. Na to si však ešte počkáme.

Kolmý breh opäť nahradila pláž

V apríli 2021 premenili ochranári časť petržalskej dunajskej pláže na Cvičisku na kolmý breh. Cieľom bolo vytvoriť hniezdiská pre vzácne druhy vtákov – brehule hnedé. Nie všetkých Petržalčanov to vtedy nadchýnalo. Pýtali sa: Prečo práve tu, kde chodievame relaxovať?

Brehule zahniezdili a podarilo sa im to ešte o rok neskôr, hoci stena už zarastala vegetáciou a Dunaj upravoval aj kolmý breh. Ochranári pochopili, že ak majú brehule hniezdiť presne na tomto mieste, je potrebné pravidelne obnovovať riečne steny, a teda suplovať prírodu. „Vzhľadom na pomery prúdenia vody sa v tejto lokalite prirodzene nevytvára a neobnovuje kolmý breh vhodný na hniezdenie brehúľ, a prípadná snaha o obnovu hniezdnych stien na brehoch bude vyžadovať zásahy stavebnými strojmi,“ písalo sa aj v štúdii k BDP, ktoré na tých miestach navrhovala skôr prirodzené brehy vhodné na rekreáciu.

Prešlo 5 rokov a breh dnes opäť vyzerá, ako pred zásahom bagrov. Dunaj si spravil po svojom. „Brehy sa pre brehule vyslovene nebudú upravovať, ale sú tam navrhnuté aj kolmejšie svahy,“ dodal k tomu hovorca SVP Marián Bocák.

(in)