Na Malej scéne SND hreší krásna Manon

Čo má robiť pôvabná šestnásťročná dievčina v rozpuku životodarnej sily, keď kam otočí oči, tam stojí muž pripravený zložiť jej poklonu, v tých lepších prípadoch s briliantmi v ruke? Čo má robiť, keď život, ach taký krátky, jej ponúka toľko možností a ona je tak roztomilo rozmarná? Je iná možnosť, ako oddať sa?

Aj z tohto pohľadu sa dá nazerať na divadelnú hru Manon Lescaut, príbeh hriešnej svätice, ktorú premiérovo uviedla Malá scéna Slovenského národného divadla. Táňa Pauhofová, predstaviteľka Manon, na túto otázku nevie nájsť odpoveď. Správanie Manon je podľa nej nevyspytateľné, jej postoje premenlivé a činy nepochopiteľné. Napriek tomuto pohľadu, sladšiu hriešnicu si pre svoju Manon režisér Juraj Nvota vybrať nemohol. Keby Nezvalove prebásnenie rovnomenného Prévostovho románu, nebolo také dokonalé, že sa stalo básnickým klenotom českej literatúry, mohla by Manon Lescaut v hereckej intrepretácii Táni Pauhofovej stáť len na javisku a usmievať sa úsmevom takým typickým pre ženy, ktoré mužov dostávajú preč od kazateľníc až do útrob transoceánskych lodí, len preto, aby mohli aspoň na chvíľku vidieť kúsok šiat svojej milovanej. „Ženy nie sú stvorené na to, aby hrešili. Ich počiny nie sú hriechom. Na hriech sme stvorení my muži,“ hovorí prekladateľ Ľubomír Feldek, ktorý sa s Manon Lescaut stretol na divadelnom predstavení v Prahe ako pätnásťročný a ani on neunikol. Myslel na ňu celé desaťročia, aby sa dnes s noblesou zhostil Nezvalovho textu a priniesol nám slovenskú Manon, hru o veľkej láske, pokore i odpúšťaní, na javisko Malej scény. Označenie lyrická komédia by som odmietla, najmä druhá časť tohto slovného spojenia ma vyrušuje. Čo by na to povedal nešťastný rytier des Grieux (Ľuboš Kostelný), zatvorený v podpalubí, medzi zlodejkami a prostitútkami, z lásky k rozmarnej Manon, v neistote a tápaní, vediac, že táto žena mu nebude nikdy oddanou a vernou milenkou po akej túžil. Pre Ľuboša Kostelného je vzhľadom na jeho mladý vek hra príliš poetická a možno aj statická, podľa jeho slov uprednostňuje akčnejšie kusy. Napriek tomu sa snažil dať svojmu rytierovi nehu, lásku, oddanosť, pochopenie a vernosť, pretože vedel, že bez týchto atribútov jeho postava nemôže žiť. V ďalších postavách na Malej scéne uvidíte Maroša Kramára v alternácii s Jánom Gallovičom, Ondreja Kovaľa, Juraja Igondu, Ivanu Kuxovú, Julianu Johanidesovú a Ernesta Šmálika.