Najväčším darom Vianoc nie je vec ale osoba
Najväčším darom vianoc nie je vec ale osoba - Halko jozef
Tohtoročné Vianoce sú podľa slov bratislavského pomocného biskupa Mons. Jozefa Haľka zaujímavé a vzácne tým, že ich prežívame v Roku viery. Môžu teda byť pre nás impulzom k prehĺbeniu viery v Ježiša Krista ako nášho Spasiteľa a Vykupiteľa.
"Ježiš Kristus sa rodí ako dieťa, aby nám bol blízky a aby nám ukázal, že najväčším darom Vianoc nie je vec, ale osoba. Tým nás Ježiš pozýva k tomu, aby sme spolu s vecami, ktoré na Vianoce darujeme druhým, venovali aj kus nášho srdca", povedal pre TASR pomocný biskup Bratislavskej arcidiecézy Mons. Jozef Haľko. "Všetkým preto prajem živý betlehem, lebo Ježiš sľúbil, že kde sa ľudia zídu v jeho mene, teda v duchu lásky a sebadarovania, tam je aj on medzi nimi", vyzdvihol bratislavský pomocný biskup.
Na skutočné prežitie Vianoc je potrebná vnútorná očista
"Pre súčasníkov sa Vianoce stali symbolom dobra, rodinnej intimity, pokoja. Z kresťanského hľadiska sú to dôležité hodnoty, cirkvi však vo vianočnom období pripomínajú, že na skutočné prežitie Vianoc je potrebná najmä vnútorná očista, pokoj duše prameniaci v zmierení s Bohom aj ľuďmi", povedal pre TASR katolícky kňaz a správca farnosti v bratislavskom Devíne Mons. Marián Gavenda. Ako zdôraznil, dôležité je otvorenie sa ľudí pre dobroprajnosť a najmä vytváranie si času pre ticho, duchovné načerpanie síl a na vzájomné vzťahy, predovšetkým medzi rodičmi a deťmi.
Štedrá večera 24. decembra (v liturgickom ponímaní deň sa začína už večer po západe slnka, podobne ako v židovstve), stromček, darčeky a ostatné zvyky sú len začiatkom slávenia vianočných sviatkov, ktorých stredobodom je slávnostná liturgia Narodenia Pána 25. decembra, pripomenul Gavenda.
Presný dátum narodenia Ježiša Krista asi pred dvetisíc rokmi známy nie je. Slávenie 25. decembra ako Narodenie Pána je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Kresťania dali novú náplň pohanskému sviatku narodenia Slnka - Natalis Solis invicti. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov, kde je Kristus označovaný ako Slnko spravodlivosti - Sol Iustitiae, Kristus - Svetlo sveta, priblížil históriu tohto sviatku Mons. Gavenda.
Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich, napríklad aj na Slovensku, oslávia vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 7. januára.
Do okruhu vianočných sviatkov patrí aj Sviatok Svätej rodiny (tentokrát pripadne na 30. decembra), ďalej Sviatok Panny Márie Bohorodičky (1. januára), Sviatok Zjavenia Pána - Traja králi (6. januára) a sviatok Krstu Pána (13.januára).
(TASR)