Študenti bratislavského Konzervatória si uctia Gejzu Dusíka

Študenti bratislavského konzervatória si uctia gejzu dusíka - Dusik gejza

Pod názvom Moja pieseň pre toho znie pripravuje Konzervatórium Bratislava na javisku Divadla Nová scéna koncert operetných piesní a árií. Uskutoční sa v pondelok 2. apríla 2012 o 19.00 h pri príležitosti nedožitých 105. narodenín Gejzu Dusíka.

Na koncerte odznejú ukážky z jeho známych operiet Modrá ruža, Hrnčiarsky bál, Osudný valčík a Pod cudzou vlajkou. Okrem 13 študentov viacerých vokálnych tried konzervatória sa ako hostia na javisku predstavia sólisti Opery Slovenského národného divadla Otokar Klein a Dušan Jarjabek. Bude ich sprevádzať Komorný orchester bratislavského Konzervatória pod vedením dirigenta Zdenka Macháčka.

Hudobný skladateľ Gejza Dusík (1907) je zakladateľom slovenskej operety a tanga, bol priekopníkom a vedúcou osobnosťou zakladateľskej generácie tvorcov našej populárnej hudby. V rokoch 1932-1936 študoval kompozíciu na Neues Wiener Conservatoriu vo Viedni, v triede Eugena Zándora. Komponovať začal ako študent, v tvorbe hľadal a využíval vtedajšie módne tanečné rytmy. Preberaním slovenských ľudových prvkov sa dostal k vlastnej originálnej hudobnej reči. V rokoch 1939-1974 pracoval v Slovenskom autorskom zväze (neskôr SOZA) v Bratislave, od roku 1943 bol jeho riaditeľom. Ako prvý na Slovensku si založil vlastné hudobné vydavateľstvo (1942-1948).

Je autorom 13 operiet a zložil vyše 250 tanečných piesní, z ktorých mnohé zľudoveli. Okrem iných tiež Rodný môj kraj (1938), Dedinka v údolí (1940), Až naše šťastie odletí (1941), Poprosme hviezdy (1943), Tak nekonečne krásna (1944) či Marína (1955). Je autorom javiskového diela Víno pre Marínu (1980). Dusík bol žiadaný i na gramofónovom trhu, predalo sa vyše milión jeho piesní. Napísal predohry - Prvomájová, Rozvinieme mierové zástavy, Mladosť a ďalšie. Za prínos do slovenskej hudby bol ocenený titulom zaslúžilý umelec (1964), národný umelec (1988) a bol in memoriam ocenený Radom Ľudovíta Štúra I. triedy za hudobnú tvorbu (2007).

(TASR)