Apponyiho palác by mohli opäť otvoriť

Mestské múzeum síce vlani ukončilo rozsiahlu rekonštrukciu Starej radnice, súčasne však muselo z ekonomických dôvodov uzavrieť obnovený Apponyiho palác. Ako vníma z tohto hľadiska uplynulý rok, na to sme sa spýtali riaditeľa Múzea mesta Bratislavy Petra HYROSSA.

- Minulý rok by som z hľadiska múzea rozdelil na dve polovice. Kým tá prvá súvisela s otvorením Starej radnice a novej expozície dejín mesta, tá druhá polovica bola smutnejšia. V auguste nám bolo oznámené, že všetkým mestským organizáciám budú znížené príspevky na činnosť. Keď sme všetko prerátali, ukázalo sa, že musíme uzatvoriť Apponyiho palác. Oproti roku 2010 sme v pláne na minulý rok dostali o 26-tisíc eur menej a v auguste nám mesto zobralo ďalších 15-tisíc. Tých 41-tisíc eur sme nedokázali vlastnými silami vykryť. Naše príjmy tvoria tretinu nákladov, čo je síce dosť, ale celý príspevok od mesta ide na osobné náklady zamestnancov. Zvažovali sme všetky možnosti, či radšej nezavrieť viacero menších expozícií, nakoniec sme sa však rozhodli zatvoriť najväčšiu expozíciu v Apponyiho paláci. Napriek tomu sme minulý rok skončili v mínuse, čo sa stalo prvýkrát za posledných pätnásť rokov.

Aký je záujem turistov a Bratislavčanov o návštevu Starej radnice a expozíciu dejín mesta?

- Spočiatku bol záujem, pochopiteľne, veľký. Nevieme rozlíšiť medzi domácimi a zahraničnými návštevníkmi, preto neviem posúdiť, či prišlo viac turistov alebo Bratislavčanov. Prvé mesiace - júl a august - boli silné, keď denne prišlo aj 150 návštevníkov. Potom sa to už dostalo do múzejného normálu. Do konca roka Starú radnicu navštívilo do 10-tisíc návštevníkov.

Ako si z hľadiska návštevnosti vedie v konkurencii ostatných expozícií Múzea mesta Bratislavy?

- Určite je úspešnejšia a je podstatne pozitívnejšie vnímaná a hodnotená návštevníkmi. Nechcem byť neskromný, ale ľudia oceňujú, že táto expozícia je veľmi moderná a pekná. Kritika ide v pozitívnom duchu, aj keď objavia sa pripomienky, že sú malé popisné texty, alebo sú na skle a sú zle čitateľné.

Aký bude pre mestské múzeum nový rok? Zostane Apponyiho palác zatvorený?

- Veľmi radi by sme ho počas hlavnej turistickej sezóny, teda od júna či júla, opäť otvorili. Veľa bude závisieť od mestských poslancov, pretože spoločne s riaditeľom Galérie mesta Bratislavy sme požiadali o prehodnotenie mestského rozpočtu. Mesto totiž vyčlenilo pre čunovskú Danubianu 50-tisíc eur, po informácii, že od ministerstva kultúry dostane veľký 7-miliónový balík, považujeme za efektívnejšie, aby mestskí poslanci tieto prostriedky rozdelili mestskej galérii a mestskému múzeu. Ak peniaze dostaneme, vieme tým vykryť prevádzku Apponyiho paláca na 5 až 7 mesiacov.

Za nadpriemernú náštevnosť ste označili 150 ľudí denne. Stará radnica síce nie je Schonbrunn ani Louvre, nie je však 150 návštevníkov predsa len málo?

- Isteže by to mohlo byť viac, čo platí aj o ostatných expozíciách. Nemáme ešte zistené, aký je náš strop návštevnosti. Iné je však, keď idú tisíce ľudí denne do Louvru, ktorý má desaťtisíce štvorcových metrov výstavnej plochy - tam sa to rozptýli a ľudia si nezavadzajú. Aj keď na to, aby ste videli Monu Lisu, musíte si v dave nejaký čas počkať. Súvisí to aj s množstvom ďalších aspektov, ako je napríklad priechodnosť. Na vežu Starej radnice nemôžete pušťať viac ľudí, pretože tam je jedno úzke schodisko a ľudia musia po ňom výjsť hore aj zísť dole. Určite by aj pre Múzeum mesta Bratislavy bolo lepšie, keby tých návštevníkobv bolo viac, ale domnievam sa, že je to aj otázkou času, kým sa Stará radnica opäť dostane do povedomia návštevníkov a najmä zahraničných touroperátorov. Veľa nádejí vkladáme do vzniku oblastnej organizácie cestovného ruchu Bratislava Tourist Board, ktorá by mohla galériám a múzeám veľmi pomôcť.

Galéria mesta Bratislava vlani lámala rekordy v návštevnosti, keď na Davida LaChappela prišlo 17-tisíc ľudí a na Pabla Picassa 13,5-tisíca návštevníkov. Nezávidíte trochu mestskej galérii?

- To rozhodne nie. Ja to Galérii mesta Bratislavy a jej riaditeľovi Ivana Jančárovi doprajem. Na rozdiel od galérijných sú tie múzejné výstavy podstatne náročnejšie. My máme aj po rekonštrukcii Starej radnice tie výstavné priestory skromné - je to len 250 štvorcových metrov, pričom jeden z priestorov je klenbový. Takže u nás to budú skôr komornejšie výstavy. Máme tam aj teraz zaujímavé projekty, ale konkurovať múzejnou výstavou Picassovi alebo LaChappelovi je dosť ťažko možné. Myslím, že ten súčasný spoločenský trend je taký, že na tieto atraktívne galerijné výstavy sa skôr chodí, ako do múzeí.

Stará radnica však má veľkú konkurenciu aj v Bratislavskom hrade, ktorý je z pohľadu návštevníka väčší a určite atraktívnejší. Zatiaľ je prístupný len čiastočne, ako sa však chce Múzeum mesta Bratislavy vyrovnať s jeho konkurenciou?

- Opäť to neberiem ako konkurenciu. Stále si myslím, že štyri veľké múzejné a galérijné inštitúcie v meste - Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria, Múzeum mesta Bratislavy a Galéria mesta Bratislavy by mali spolupracovať, možno by mali aj vydávať spoločného spievodcu. Zatiaľ sa nám to nedarí, aj keď pred viacerými rokmi som to navrhoval. Podobne to však bolo aj s Nocou múzeí, ktorú na základe skúseností z Viedne a Prahy iniciovalo práve Múzeum mesta Bratislavy. Aj vtedy boli niektorí riaditelia zdržanliví. Začínali sme na kolene a dnes je to už celoslovenská akcia, do ktorej sa zapája väčšina múzeí a galérií. Pokiaľ ide o Bratislavský hrad, ten má ten istý problém ako Stará radnica. Cestovné kancelárie privedú turistov na nádvorie, povedia o radnici, odídu potom na nádvorie Hradu, povedia niečo o ňom a idú ďalej. Sprievodcovia sa vyhovárajú, že turisti idú z lode, majú na prehliadku mesta dve hodiny či pol dňa, chcú vidieť čo najviac a nie je čas na hodinu-dve v expozícii múzea.

Aj keď nemáte štatistický prehľad, koľko z návštevníkov mestského múzea sú Bratislavčania, zaujímajú sa obyvatelia o históriu svojho mesta a prichádzajú z času na čas do mestského múzea?

- Stretávam sa s dvomi extrémami. Jednak prichádzajú rodičia s deťmi a hovoria, že sem chodili ešte ako školáci a stále je to tu rovnaké - to bolo najmä v starej expozícii pred rekonštrukciou Starej radnice, a aj preto je dobré, že máme novú expozíciu dejín mesta. A potom sa stretávam s druhým extrémom, keď sa spýtam Bratislavčanov, či boli niekedy v mestskom múzeu a povedia, že ešte neboli, aj keď sú rodení Bratislavčania. Máme jedenásť expozícií po celom meste a keď si Bratislavčan nenájde cestu aspoň raz niektorú navštíviť, tak to človeka zarazí. Je to zrejme aj odraz toho, aký máme vzťah k svojej kultúre, k vlastným dejinám a pamiatkam. Keď to porovnávame len s Českom, tak je to neporovnateľné.

Cesta k zmene tohto postoja je zrejme vo výchove tých najmladších. Spolupracujete nejako s bratislavskými školami?

- Máme pripravené pogramy, ktoré ponúkame školám - konzultujeme učebné osnovy a ponúkame školám témy, ktoré by mohli byť zaujímavé pre vyučovací proces. Tieto programy predstavujeme učiteľom, ktorí sem potom vodia svojich žiakov. Do Starej radnice, na Michalskú vežu, do Múzea Arthura Fleischmanna. Som rád, že v rámci rekonštrukcie Starej radnice sme urobili detský ateliér Múzeum má budúcnosť, kde sa rozbehli aktivity dvojakého druhu - cez týždeň pre školy a potom cez víkend pre rodiny s deťmi.

Jednou z expozícií mestského múzea je Hrad Devín. Jeho horné nádvorie však kvôli havarijnému stavu bolo pred tromi rokmi zatvorené. Prečo?

- Horný hrad a citadela sú zatvorené už tretí rok. Museli sme tam začať s rekonštrukčnými prácami, pretože sa v jednom z nosných múrov objavila prasklina. Po skúsenostiach z Trenčína a iných hradov, kde to skončilo aj zrútením múru, chceli sme tomu predísť a pustili sme sa do rekonštrukcie. Boli tam obrovské výkopy do šesťmetrovej hĺbky až po základy múrov. Najskôr to síce nevyzeralo dramaticky, ale keď sme vybrali dva-tri kamene z múra, objavila sa obrovská dutina, ktorú vymyla stekajúca voda. Bola to naozaj záchrana v poslednej chvíli. Keď sa podarilo ten múr sanovať, došli peniaze a nebolo možné pokračovať. Návštevníci to vnímajú veľmi negatívne, hneď sme znížili vstupné o štvrtinu zo 4 na 3 eurá, ale napriek tomu sa návštevníci dožadujú vstupu do najatraktívnejšej časti hradu, ktorá je zatvorená. Súvisí to s finančnou situáciou mesta, ktoré nemá tých zhruba 500 tisíc eur na dokončenie rekonštrukcie. Mesto, resp. mestský investor pamiatkovej obnovy Paming, ktorý obnovu hradu zabezpečuje, na tento rok nemajú na to vyčlenené žiadne peniaze.

Nepomohol by štát v rámci programu Obnov svoj hrad?

- Žiadali sme, samozrejme, aj tu o podporu, ale tých žiadostí z celého Slovenska je množstvo a v takom rozsahu by to asi podporiť nemohli. Prostredníctvom ministerstva kultúry sme sa obrátili na nórske fondy, v krátkom čase má byť k tomu nejaké stretnutie, takže uvidíme, či sa podarí získať nejaké prostriedky na obnovu Devína.

V zahraničí je bežné, že na obnove takýchto verejných projektov sa podieľajú veľké a úspešné lokálne firmy. Neskúšali ste to?

- Situácia so sponzormi je všeobecne komplikovaná. Nechcem povedať, že tých prostriedkov na sponzoring nie je dosť, ale sú niekde inde. Na kultúru a na múzeá zostáva najmenej, aj keď vďaka vedeniu mesta - predchádzajúcemu aj súčasnému, ale aj mestským poslancom, sme na tom lepšie ako iné múzeá na Slovensku. Vlani išli všetky sponzorské peniaze v meste na majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, tento rok je tá kríza ešte horšia. Ja som vyskúšal už všetko, možno by v tomto smere mala byť iniciatíva na úrovni Pamingu alebo na najvyššej úrovni vedenia mesta, ktoré by rokovalo napríklad s vedením Slovnaftu, Volkswagenu alebo inej veľkej firmy, či by dali peniaze na rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky Hradu Devín.

Zhováral sa Radoslav Števčík
NÁŠ ROZHOVOR