Čo som mohol z pozície ministra urobiť, to som urobil

Daniel krajcer: čo som mohol z pozície ministra kultúry urobiť, to som urobil - Krajcer1

V uplynulých mesiacoch došlo k výraznému pohybu v bratislavskej kultúre. Ministerstvo kultúry získalo objekt Hurbanových kasární, rozhodlo o podpore súkromnej galérie Danubiana, dokončila sa rekonštrukcia Reduty, kam sa vrátila Slovenská filharmónia, hovorí sa o rekonštrukcii Slovenskej národnej galérie, otvorila sa diskusia o kunsthalle. O tom všetko sme sa pozhovárali s ministrom kultúry Danielom KRAJCEROM (SaS).

Rozhodnutie ministerstva kultúry vytvoriť so súkromnou galériou Danubiana neziskovú organizáciu a podporiť ju sumou 7 miliónov korún vyvolalo nevôľu časti slovenských výtvarníkov. Čo si od tohto projektu sľubujete?

- Kultúra je dlhodobo finančne poddimenzovaná a dlhé roky sa len hovorí o tom, ako treba zvýšiť význam kultúry a dať jej viac peňazí. Využili sme príležitosť, ktorá sa nám naskytla. Keď Mikuláš Dzurinda prišiel s návrhom, aby štát vstúpil do projektu Danubiany a podieľal sa na jej dobudovaní, ako politik som vedel, že je tu šanca získať pre kultúru nejaké peniaze navyše. Keďže peniaze boli účelovo viazané, mal som dve možnosti - buď ich zobrať a v stanovenom čase ich zúradovať, alebo ich nechať tak. Som presvedčený, že v záujme slovenskej kultúry som sa rozhodol správne. Priznávam, že sme to mohli skôr a lepšie vysvetliť výtvarnej obci. Dnes však môžem povedať, že projekt účasti štátu na ďalšom rozvoji Danubiany podporuje vyše 1700 slovenských výtvarníkov a proti je ich 250. Kým kultúra je na okraji záujmu štátu, výtvarné umenie je asi najväčšmi marginalizované. Pri diskusii s výtvarníkmi sme vlani v lete pomenovali tri hlavné problémy výtvarného umenia - Slovenská národná galéria už desať rokov, pokiaľ ide o premostenie, sa ničí, ďalej je tu požiadavka na vytvorenie kunsthalle a zriadenie múzea úžitkového umenia a dizajnu. K tomu sa pridala Danubiana a tieto štyri témy výtvarníci akcentovali vlani v júni. Dnes je progres vo všetkých štyroch oblastiach. Podarilo sa mi vybojovať na tri roky peniaze na rekonštrukciu národnej galérie, intenzívne diskutujeme o vytvorení kunsthalle a hľadáme vhodný priestor, múzeum úžitkového umenia a dizajnu by malo vzniknúť v Hurbanových kasárňach, podarilo sa nám vyriešiť ďalšiu existenciu Danubiany. Pôvodne sme uvažovali, že by kunsthalle mohla byť práve v Danubiane, ak s tým majú výtvarníci problém, nech je tam múzeum moderné umenia, a pre kunsthalle budeme hľadať iný priestor, napríklad v Dome umenia na Námestí SNP. V krátkom čase teda dochádza k reálnemu progresu vo všetkých oblastiach, ktoré výtvarníci pomenovali ako najväčšie problémy slovenského výtvarného umenia.

Aká teda bude úloha štátu pri ďalšom fungovaní Danubiany?

- Treba povedať, že majiteľ Danubiany fakticky venuje štátu majetok v hodnote niekoľko miliónov eur. Samozrejme, že mal trochu iné predstavy o svojom vplyve v spoločnej neziskovej organizácii, podarilo sa mi však dosiahnuť, aby mal štát už teraz absolútnu kontrolu v správnej rade aj v dozornej komisii. Po dvadsiatich rokoch to všetko prejde do vlastníctva štátu. Inými slovami, štát v tomto prípade len získa, a tým, že sa tu otvára aj spolupráca s Bratislavským samosprávnym krajom a s mestom Bratislava, dochádza k najideálnejšiemu spôsobu financovania veľkých kultúrnych projektov - súkromný sektor, štát a samospráva. Možno práve z Danubiany vznikne model, ktorý sa bude uplatňovať aj pri iných projektoch.

O potrebe vytvorenie kunsthalle či centra vizuálnych umení, sa už hovorí roky a doteraz sa nič nespravilo. Prečo by napríklad niečo také nemohlo byť v Dome umenia na Námestí SNP, ktorý bol v podstate pre podobný účel aj postavený?

- Časť výtvarníkov skutočne uprednostňuje, aby kunsthalle bola v Dome umenia, na čo sme vytvorili aj pracovnú skupinu, ktorá rieši detaily, ako by to mohlo fungovať. Ministerstvo kultúry predložilo ideový zámer, ako vo veľmi krátkom čase položiť základy kunsthalle. Názory sú v tejto chvíli rozdielne, ale vyjasňujú sa. Otázka kunsthalle je v súčasnosti otvorená, máme predstavu, čo s Domom umenia - véčko ide do rekonštrukcie, pretože súčasné normy už neumožňujú jeho prevádzku, a v horných výstavných priestoroch si vieme predstaviť vznik kunsthalle.

Od rezortu obrany získalo ministerstvo kultúry Hurbanove kasárne. Je to obrovský areál uprostred mesta. Aké bude jeho využitie?

- Hurbanove kasárne sme získali na základe toho, že sme mali konkrétnu predstavu využitia objektu. Chceme bývalé kasárne zmeniť na multifunkčné kultúrne centrum, kde by našli útočisko rôzne druhy kultúrnych aktivít - od hudobnej scény cez výtvarné umenie po tanec. Mohlo by tu byť centrum úžitkového umenia a dizajnu, mohol by tu sídliť tanečný súbor Lúčnica, mohla by tu byť aj časť umeleckých dielní ÚĽUV-u. Mohlo by to byť multifunkčné a zamerané pre čo najširší okruh záujemcov o kultúrne aktivity. Uvažujem o tom, že by sa nádvorie kasární zastrešilo a dali by sa tam robiť aj megapodujatia, čím by sme získali náhradu za zúbožené PKO. Máme predstavu aj o financovaní a v priebehu niekoľkých týždňov predložíme koncepciu, ktorá sa už len dorába. Blížia sa však predčasné voľby, takže je otázne, ako to bude s realizáciou tejto koncepcie po voľbách, máme však jasnú predstavu a verím, že ktokoľvek tu bude, bude v tom pokračovať.

Napriek blížiacim sa voľbám sa podarilo včas dokončiť rekonštrukciu Reduty, kam sa už vrátila Slovenská filharmónia. Predchádzajúca vláda na to vyčlenila 38,5 milióna eur, vy ste to však dokázali za 30 miliónov. Na čom ste ušetrili?

- Ušetrili sme tak, že sme jednoducho dali zadanie, že toto je konečná suma a dodávateľ sa do toho musel zmestiť. Využili sme aj to, že v tomto krízovom období sú ceny niektorých stavebných činností nižšie. Rozhodujúce však je, že v roku 2011, ktorý bol hľadiska verejných financií najkritickejší, sme našli finančné prostriedky na investície v kultúre. Dokončenie Reduty som však stanovil ako prioritu, pretože rozostavaná stavba sú neefektívne vynaložené peniaze. Sústredili sme sa na to a nezačínali sme nič iné, lebo rozostavať niekoľko stavieb a potom ich konzervovať, považujem za neefektívne a nezodpovedné. V tejto chvíli je už Reduta dokončená a je to úžasná správa pre Bratislavu a celé Slovensko.

Hovorili ste o tom, že teraz by mala prísť na rad rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie a jej premostenia, ktoré Bratislavčania vnímajú kriticky. Znamená to, že premostenie zostane zachované?

- Toto je téma skôr pre architektov, nie pre ministra kultúry. Mojou úlohou je zabezpečiť financie na rekonštrukciu galérie. Nehovoríme len o premostení, ale o rekonštrukcii celej galérie. Existuje projekt rekonštrukcie a mojou ambíciou je, aby sa k nemu mohla vyjadriť aj verejnosť. Som Bratislavčan a viem, že väčšina obyvateľov tohto mesta premostenie nevníma ako nejaký skvost. Na druhej strane architekti to vidia inak a niektorí to označujú za niečo unikátne. Preto by som chcel, aby v rámci rekonštrukcie bolo premostenie ako posledná etapa, aby vznikol priestor pre verejnosť na vyjadrenie názoru na rekonštrukciu tejto časti galérie. Na tri roky som zabezpečil prostriedky na rekonštrukciu, takže je to po Redute nová priorita ministerstva kultúry.

Národná rada SR sa v predchádzajúcom volebnom období pustila do rekonštrukcie Bratislavského hradu. Ako vnímate z pozície ministra kultúry, že nové vedenie parlamentu ďalšiu opravu Hradu zastavilo?

- Rekonštrukcia hradu nebola zastavená, ale rozsah prác bol zúžený. Pokiaľ ide o samotný Hrad, dokončuje sa to, čo bolo naprojektované. Obmedzenie rozsahu prác sa týka skôr hradného areálu. Pre ministerstvo kultúry je to dôležitý projekt, preto sme do toho aj aktívne vstupovali. V Hrade bude Historické múzeum SNM s expozíciou Dejiny Slovákov, čo je najreprezentatívnejšia výstava múzea. Presunuli sme na ňu časť prostriedkov, ktoré sme ušetrili z balíka pre Danubianu, pretože je to finančne veľmi náročný projekt. Okrem toho sme vyčlenili prostriedky na dokumentáciu cenných archeologických nálezov z obdobia laténu, teda keltského osídlenia, ktoré sa pri rekonštrukcii v areáli Hradu našli. Majú to na starosti mestskí pamiatkari a sme pripravení im aj naďalej pomáhať.

Iná národná kultúrna pamiatka v Bratislave je však už niekoľko rokov v ohrození - ide o hrad Devín, ktorého horné nádvorie je už niekoľko rokov uzatvorené pre havarijný stav. Mesto ani Múzeum mesta Bratislavy na dokončenie rekonštrukcie nemajú peniaze. Nemôže pomôcť ministerstvo kultúry a štát?

- Ministerstvo kultúry nemá nevyčerpateľné finančné možnosti, aj keď máme na tento rok o vyše 8 percent vyšší rozpočet v porovnaní s minulým rokom. Pre mňa ako Bratislavčana a Slováka je však Devín jedna z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok, preto ma osud hradu Devín nenecháva ľahostajným. V rámci obnovy hradov sme urobili neuveriteľný skok a tento rok sa začne historicky najrozsiahlejšia obnova hradov na Slovensku. Prostredníctvom projektu s nezamestnanými, ale aj prostredníctvom iných projektov. V rámci jednej z nich, konkrétne prostredníctvom nórskeho finančného mechanizmu, sme navrhli práve obnovu hradu Devín ako jedného z adresátov finančnej podpory z Nórska. Uvedomujeme si význam Devína aj vzhľadom na blížiace sa 1150. výročie príchodu Cyrila a Metoda na naše územie v roku 2013. Vidím preto zmysel, aby sa obnovila a sprístupnila aj horná časť hradu Devín. Čo som mohol z pozície ministra kultúry urobiť, to som aj urobil. Teraz čakáme na odpoveď nórskej strany. Komunikácia s nimi je veľmi dobrá, moji kolegovia boli dokonca spoločne s riaditeľkou Pamiatkového úradu SR pred dvoma týždňami priamo v Nórsku. Máme podporu Úradu vlády SR, dobre sa nám spolupracuje aj s nórskou veľvyslankyňou.

V Bratislave je sústredená väčšina divadiel. Z toho množstva sú štátne prakticky len dve - Slovenské národné divadlo a divadlo Nová scéna. Aká je budúcnosť Novej scény, nie je to tak dávno, čo sa hovorilo o jej zániku.

- Novú scénu sme zdedili v zlom stave. Pokiaľ by sme rešpektovali kontrolnú správu NKÚ, museli by sme divadlo zrušiť, pretože dosahovalo veľmi zlé ekonomické výsledky. Možno som mal šťastnú ruku, keď som dočasným krízovým vedením divadla poveril Juraja Ďurdiaka. Za pár mesiacov sa mu podarilo čiastočne ozdraviť ekonomiku divadla a dnes už je na návrh výberovej komisie riadnym riaditeľom Novej scény. Ešte musí dobehnúť krízový režim, ale už má pripravený plán ďalšieho rozvoja divadla. Po ekonomickej stránke začína byť Nová scéna konsolidovaná, majú nový dramaturgický plán. Som presvedčený, že by bolo dobré, aby tento typ spevoherného divadla zostal v meste zachovaný. Otázka jeho právnej subjektivity nie je v tejto chvíli až taká dôležitá, oveľa dôležitejšie je, aby tu takáto scéna fungovala.

Zdá sa však, že situácia nie je konsolidovaná v Slovenskom národnom divadle, ktoré je už dlhšie bez generálneho riaditeľa. Čo chcete robiť s prvou divadelnou scénou?

- Slovenské národné divadlo je problém, ale ide o dlhodobý problém. Žiaľ, tá kontrola, ktorú som tam poslal, odhalila viacero nezrovnalostí, niektorých aj dosť vážnych. Viacerí ľudia z vedenia divadla museli odísť, teda nielen generálny riaditeľ Ondrej Šoth, udiali sa tam viaceré zmeny. Zorganizovali sme tri okrúhle stoly s divadelníkmi, kde sme sa snažili čo najlepšie sformulovať kritériá na výber nového generálneho riaditeľa. To je totiž osoba, ktorá riadi divadlo, nie minister, ten ho neriadi. Je vypísaný konkurz a v priebehu najbližších týždňov budeme vedieť, či sa prihlási niekto, kto má ucelenú víziu aj projekt ďalšieho fungovania Slovenského národného divadla.