Pred 340 rokmi popravili vizionára M. Drábika

Pre 340 rokmi bol v Bratislave pred Starou radnicou popravený český kazateľ a vizionár Mikuláš Drábik. Mal byť účastníkom sprisahania proti Habsburgovcom.

Mikuláš Drábik sa narodil 5. decembra 1588 v Strážnici na Morave, to znamená pred 423 rokmi. Tam aj študoval, a to s Jánom Ámosom Komenským. V roku 1616 bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej. Počas tridsaťročnej vojny sa zapojil do boja proti cisárskym habsburským vojskám. Po víťazstve cisára musel v roku 1628 z rodného miesta  odísť, a to do neďalekého Púchova. Až neskôr odišiel do Ledníc k Rákociovcom.

Mikuláš Drábik bol kazateľ a vizionár, svoje vízie písal v podmieňovacom spôsobe: ak sa urobí, alebo stane  to a to, potom sa splní daná vízia. Niektoré vízie sa mu splnili. Iné však nie (napr. o smrti cisára Ferdinanda). Drábik bol významne ovplyvnený Bibliou a predovšetkým prorockými knihami, vrátane apokalypsy. Vízie M. Drábika z roku 1638 a z rokov po roku 1642 o budúcej porážke Habsburgovcov ako aj pápeža a o návrate do vlasti vydal J. A. Komenský.

Pre proroctvo a príklon k učeniu o predurčení bol zbavený kazateľských hodností. Roku 1650 sa stretol v Skalici s Komenským, ktorý na jeho radu odišiel do Blatného Potoka na majetky Juraja Rákóciho. Drábik bol stúpenec myšlienky dosadenia Františka II. Rákóciho na uhorský trón. Bol autorom práce „Lux in tenebris", v ktorej prorokoval zánik Habsburgovcov a pápežstva a ktorý roku 1657 vydal v Amsterdame J. A. Komenský. Tzv. bratislavský mimoriadny súd, ktorý roku 1671 zriadil gubernátor Uhorska J. G. Ampringen, odsúdil Drábika na trest smrti. Popravili ho v Bratislave pred Starou radnicou 16. júla 1671.

Drábika zatkli v apríli 1671 v Lednici. Vypočúvali ho na hrade. Potom ho previezli do Leopoldova a neskôr do Bratislavy. Súdili ho štrnásti sudcovia na čele s grófom Jánom Rottálom. Svoje vízie Drábik verejne neodvolal. Rozsudok potom bol krutý. Odsekli mu pravú ruku, ktorá „písala klamstvá" o Habsburgovcoch, a zoťali mu hlavu, vytrhli jazyk a pribili na stĺp, a to za „nactiutŕhanie". Nakoniec bol výrok o spálení tela i „zlorečených kníh" a o rozsypaní popola. Sudca Rottál si však písomnosti ponechal. Medzi nimi knihu Lux in tenebris. Neskôr sa písomnosti dostali do knižnice Národného múzea v Prahe.

(banoviny)