Trizuljakovci majú v Galérii SPP jubilejnú výstavu
Výber z tvorby manželskej a umeleckej dvojice Alexandra a Evy Trizuljakových sprístupnili v bratislavskej Galérii SPP. Pod názvom Trizuljak - Moderna 60. roky potrvá do 15. októbra 2011 a je súčasťou medzinárodného festivalu Forfest.
Motiváciou k usporiadaniu spoločnej expozície sú sochárove nedožité 90. narodeniny a 85. narodeniny jeho manželky. "Výstava nemá ambíciu hodnotiť súborné dielo autorov, ale je výberom z tvorby šesťdesiatych rokov minulého storočia, teda z obdobia sochárovho tvorivého zenitu a intenzívneho krajinárskeho obdobia maliarky," uviedla na vernisáži kurátorka výstavy Alena Piatrová.
Medzi najstaršie diela patria autoportréty oboch umelcov z rokov 1960 a 1961. Objekty rôzneho významu a z rozličného materiálu predstavujú drobnejšiu tvorbu sochára, ktorý po sebe zanechal i monumentálne diela. Vo výbere sú bronzové plastiky Milenci a Sen, konštruktivistický Raketostroj zo železa, Tiene z hliníka. Variácie na nerez I.-II. vytvoril z nerezu, dielo Torzo - kompozícia II. z bronzu a kameňa, Skrinku a Štít z hliníka a kameňa. Eva Trizuljaková v rovnakom období zachytila vo svojej maľbe atmosféru teraz už zničenej dunajskej krajiny. Potvrdzujú to názvy obrazov Odumieranie, Posledná krajina, Vegetácia či 11-dielny cyklus Dunajská zátoka.
Alexander Trizuljak (1921-1990) bol popredný predstaviteľ slovenského sochárstva druhej polovice 20. storočia. Najznámejším dielom umelca je socha Víťazstvo na pylóne bratislavského Slavína. Jeho priekopnícky experiment s novými materiálmi a technológiami vyvrcholil v 60. rokoch v sérii konštruktivistických plastík, ktoré v súčasnosti predstavujú progres v modernom slovenskom sochárstve. Výstavou jeho tvorby odštartovala v roku 1961 Socha Piešťanských parkov, ktorej bol Trizuljak spoluzakladateľom a dlhoročným predsedom organizačného výboru. V 70. a 80. rokoch sa intenzívne zaoberal sakrálnou sochárskou a interiérovou tvorbou do tzv. Dubčekových kostolov. K mnohých výstavám patrí účasť na Bienále v Benátkach (1956) a o rok neskôr Bienále Sao Paulo v Brazílii, kde získal striebornú medailu. Okrem iných ocenení mu bol udelený titul Zaslúžilý umelec (1985) či Cena Fra Angelico in memoriam (2006).
Aj Eva Trizuljaková (1926) experimentovala v tvorbe. Od grafických techník cez maľbu olejom k textilnej technike artprotisu, ktorou vytvorila vyše tisíc diel, aby sa opäť vrátila k maľbe pastelom a textilným kolážam. Jej častým námetom sú biblické motívy. Okrem realizácii pre architektúru absolvovala desiatky samostatných a kolektívnych výstav. Po roku 1989 sa venuje aj literárnej činnosti a napísala tri knihy.
(TASR)