Grassalkovichov palác slúži prezidentom 15 rokov
Prezident Michal Kováč začal pred 15 rokmi pôsobiť v novom sídle hlavy štátu - v Prezidentskom paláci (pôvodne Grassalkovichovom paláci) na Hodžovom námestí v Bratislave. Symbolický kľúč od neho prevzal 30. septembra 1996 z rúk vedúceho Kancelárie prezidenta SR Jána Findru.
Predchádzajúce rekonštrukčné a reštaurátorské práce na novom sídle hlavy štátu trvajúce vyše troch rokov si vyžiadali takmer 280 miliónov Sk.
Michal Kováč bol za prezidenta Slovenskej republiky zvolený 15. februára 1993 a do úradu hlavy štátu ho inaugurovali 2. marca toho roku. Stal sa prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky. Najskôr pracoval v kancelárii, ktorá sa nachádzala v koniarni Bratislavského hradu. Z koniarne sa prezident sťahoval do hlavnej budovy Hradu, neskôr ho prichýlil vtedajší bratislavský primátor Peter Kresánek v bratislavskom Primaciálnom paláci. Medzitým sa rozhodovalo o najvhodnejšom a najreprezentačnejšom sídle pre hlavu štátu. Grassalkovichov palác sa javil ako najvhodnejší.
Grassalkovichov palác patrí k jednej z dominánt Bratislavy už od roku 1770, keď ho dal postaviť prezident Kráľovskej uhorskej komory šľachtic chorvátskeho pôvodu Anton Grassalkovich ako svoje letné sídlo. V tom čase stál za mestom, v tesnej blízkosti brány na Suchom mýte. Patril k nemu aj jeden z najväčších bratislavských parkov. Gróf Grassalkovich, ako obľúbenec cisárovnej Márie Terézie, v paláci usporadúval mnohé letné slávnosti a bály, na ktorých sa zúčastňovali členovia cisárskeho dvora. História paláca je spojená aj s mnohými ďalšími osobnosťami, ktoré ho hojne navštevovali. Patril k nim napríklad aj predstaviteľ viedenského klasicizmu hudobný skladateľ Joseph Haydn, ktorý v jeho priestoroch uvádzal premiéry svojich diel. Legenda spojená s jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej histórie - Ľudovítom Štúrom, napríklad hovorí, že práve tu, počas bálu usporiadaného arcikniežaťom Štefanom, vyznal lásku Adele Ostrolúckej, jednej z dvoch osudových žien svojho života.
Poslednými obyvateľmi Grassalkovichovho paláca počas Rakúska-Uhorska bol arciknieža Fridrich s manželkou Izabellou. Po vzniku Československa v roku 1918 patril palác Československej vojenskej správe a v rokoch 1939 až 1945 bol sídlom prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa. Na úpadku a devastácii tejto kultúrnej pamiatky paláca sa vari najviac podpísalo obdobie po roku 1950, kedy sa stal Ústredným domom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda.
Klenotom trojpodlažného Prezidentského paláca je kaplnka svätej Barbory. Prvému podlažiu dominujú reprezentačné priestory, pracovňa prezidenta, hudobný salón, banketová a divadelná sála. Na druhom podlaží sú odpočinkové priestory pre hlavu štátu ako aj veľká časť kancelárskych priestorov.
Od prevzatia kľúčov v septembri 1996 v ňom sídli už pretí prezident Slovenskej republiky. Tradíciou sa stal Deň otvorených dverí v Prezidentskom paláci a priľahlej záhrade. Ten tohtoročný sa konal 10. júna. Do Grassalkovichovho paláca zavítalo vyše osem tisíc ľudí.
(TASR)