Peter Lipa: Pre mňa osobne sú prioritou Bratislavské jazzové dni, nie PKO

Tohtoročné Bratislavské jazzové dni nebudú v Parku kultúry a oddychu (PKO), ale od 21. do 23. októbra 2011 v petržalskej Inchebe. O džezových dňoch, ich budúcnosti a PKO sme sa pozhovárali s dramaturgom a duchovným otcom džezákov spevákom Petrom LIPOM.

- Prvé štyri ročníky Bratislavských jazzových dní boli ešte na klubovej úrovni mimo PKO. Potom však dlhoročná pracovníčka PKO Eva Jánošová, ktorá bola aj v užšom organizačnom tíme džezových dní, prišla s myšlienkou, aby sme to skúsili urobiť v PKO a odvtedy to tam bolo. Raz to bolo v jednej sále, inokedy v druhej, potom v oboch. Teraz bude 37. ročník a po prvý raz ideme do nových priestorov. Priznám sa, že sme sa v Inchebe snažili nasimulovať takú istú dispozíciu ako v PKO, to znamená, že bude jeden vestibul v strede, naľavo bude jedna sála a napravo druhá.

Problémom džezákov v PKO bola neraz akustika, ktorá podľa všetkého nebola najlepšia. Bude to v Inchebe lepšie?

- PKO bolo jediné riešenie, ktoré v tej dobe na Bratislavu pasovalo. Najskôr sme si zvolili tú menšiu sálu, ktorá bola drevenejšia a akusticky lepšia. Musím však povedať, že za tých 37 rokov sa v technike ozvučovania veľmi pokročilo. Ak bol niekedy v PKO zlý zvuk, nebolo to len halou, jednoducho sme ten priestor nevedeli ozvučiť. Niekedy sa stalo, že v priebehu večera jedna kapela mala dobrý zvuk a druhá nemala. Incheba je fajn, je veľká, variabilná a zmestí sa tam kadečo. Nejdeme do veľkej koncertnej siene, ideme do jednej inchebáckej haly, ktorú ale treba tiež upraviť, aby bola akustika prijateľná.

Prečo vlastne nie sú džezáky v PKO, keď vedenie mesto pri boji o PKO argumentovalo práve tým, že na jeseň tu majú byť džezové dni?

- To je luxusný argument. Sme radi, že takto sa na nás pozerajú mestskí páni, ale realita nás postavila pred jasné rozhodnutie. Vďaka tomu, čo urobilo predchádzajúce zastupiteľstvo, je PKO od januára zavreté a vlastne neexistuje. My robíme džezové dni tak či tak. Hľadali sme iné možnosti a partnerov, ktorí nám boli ochotní pomôcť. Vieme, čo všetko PKO má a v čom je jeho nevýhoda. Robili sme tam džezové dni preto, lebo to bolo pre nás výhodné. No čo bude s PKO, to je mimo nás, lebo sa pozeráme dopredu. Pre mňa osobne sú prioritou džezové dni, nie PKO. Môj osobný boj za PKO sa skončil preto, lebo politická reprezentácia, ktorá mohla niečo pre PKO urobiť, tá tu už nie je. Prišli noví páni a tí majú obmedzené možnosti. Argumentovať pri záchrane PKO Bratislavskými jazzovými dňami, je pre nás príjemné, ale stále sú to len tri dni v roku. Keby sme si pozreli účty, ktoré mesto vynaložilo v posledných rokoch na prevádzku PKO, zistili by sme, že to nebolo málo. Má význam investovať do niečoho, čo je životaschopné, mne však srdce krváca, keď vidím, že peniaze sa neinvestujú do umenia, ale nalievame ich do platov, do svetiel, do kúrenia, do prevádzkových nákladov. Bratislavské jazzové dni sú „bratislavské" a sme na to hrdí. Príspevok mesta bol vždy len v tom, že nám poskytlo PKO. Nebolo to však tak, že by sme dostali PKO na tri dni zadarmo, my sme poskytovali mestu program za to, že sme dostali sálu. Nestratili sme teda len priestor, ale aj partnera, ktorým bolo v minulosti cez PKO mesto Bratislava. To sa dnes vôbec nestará, či nejaké džezové dni budú alebo nie.

Začínajú teda džezové dni v Inchebe novú tradíciu?

- Verím, že to je len na prechodné obdobie a po štyroch rokoch bude mať Bratislava modernú koncertnú sálu, ktorá bude na úrovni. Partnerom tohtoročných Bratislavských jazzových dní je totiž aj Nové PKO, ktoré pripravuje výstavbu novej koncertnej a spoločenskej sály Lido Park v Petržalke medzi Starým a Prístavným mostom. Ponúkli nám možnosť podieľať sa na profilácii projektu, ktorý by bol plnohodnotnou náhradou za PKO, preto verím, že po štyroch rokoch budú Bratislavské jazzové dni v novej sále.

Čo ponúknu tohtoročné Bratislavské jazzové dni, ktoré budú už o necelý mesiac?

- Ako spevák si prídem na svoje v dvoch prípadoch. V prvom je to slepý argentínsky spevák a muzikant Raúl Midón, ktorý v Bratislave vystúpi s triom. Na druhý deň to bude spevák a saxofonista Curtis Stigers, ktorého som videl nedávno vo Viedni a bol som unesený, pretože robí v hudbe presne to, čo sa mi páči. Bude tu však viacero vynikajúcich muzikantov na svetovej úrovni - klavírista Robert Glasper, trúbkar Nicholas Payton, ďalší trúbkar Randy Brecker a záver nedeľného večera bude patriť hviezde, ktorá má aj širší komerčnejší záber, skupine Earth, Wind & Fire Experience. Program je zverejnený, máme veľmi dobré ohlasy, lístky sa predávajú a verím, že tohtoročné Bratislavské jazzové dni budú rovnako úspešné ako predošlé ročníky.

Bratislavské jazzové dni boli doteraz limitované kapacitou PKO. Nie je vašou ambíciou urobiť z džezákov väčší festival?

- Nepredpokladáme, že sa z džezových dní stane masová záležitosť. Naša kapacita je tak 1500 vstupeniek, keď sa to podarí, tak sme spokojní. Ak by sme chceli ísť ďalej, museli by sme ponúkať iný typ programu. Ukazuje sa, že interpretov, ktorí dokážu zaplniť aj väčšie sály, je lepšie robiť ako samostatné koncerty, a nie v rámci trojdňového festivalu, ako sú Bratislavské jazzové dni. Zvykli sme si na to a každý rok kladieme väčší dôraz na to, aby tá B-scéna nebola len vyplnením prestávok, ale dávame tam plnohodnotné programy. Tam je kapacita okolo 500, takže to sú limity Bratislavských jazzových dní a zatiaľ neuvažujeme o tom, že by sme to rozširovali.

Zhováral sa Radoslav Števčík