Kontroverzné Prezidentky už nemajú žiadne ideály

Divadlo Malá scéna STU, ktoré sídli na Dostojevského rad 7 (pôvodne divadlo a.ha) uvádza vo svojom repertoári radikálne kontroverznú komédiu rakúskeho autora Wernera Schwaba Prezidentky.

Werner Schwab sa narodil v roku 1958 a svoju prvú hru Prezidentky napísal v roku 1989. Verdikt viedenského Burgtheater v tom istom roku znel: Nehrateľné. O päť rokov neskôr, pol roka po Schwabovej smrti na následky nadmerného požitia alkoholu, slávi tá istá hra, v tom istom divadle fenomenálny úspech, hovorí sa o udalosti desaťročia. Schwab umrel 1. januára 1994.

Asi to nebol veľmi veselý Silvester, keď jeho ráno zastihlo dramatika mŕtveho. Mohol byť však aj príliš veselý, ak bol umelec taká kontroverzná bytosť ako jeho dielo. V hre sa stretávajú tri dôchodkyne, Erna, Gréta a Mariška. Ich slovník je často fekálny, obrazne aj doslova. Nič pre citlivé uši konzumentov bežného divadelného umenia. Za touto maskou strohosti sa však skrývajú tri zranené duše, oplieskané životom, so svojimi trápeniami a túžbami a - paradoxne - aj s nádejami.

Pozlátková zbožnosť sa strieda s nactiutŕhačstvom, až by dokázala niektorých „modličkárov" doviesť do rozpakov. Len jedna duša zostane čistá, aj tá má však svoje anomálie a skryté úchylky. Ženy sú už dávno za zenitom a z ich života zostali len ťažko pozliepateľné čriepky.

Schwab, ktorého jazyk sa nazýva aj „schwäbisch", ich necháva používať svoj slovník, aby vyjadrili všetko sklamanie a hnilobu, ktoré im život priniesol. Nerojčia, nesnívajú, len občas skúšajú dúfať. Jediným zdrojom nádeje sa pre nich stalo náboženstvo a aj túto vieru jednej z nich dve ženy odopierajú. Ako to už v takýchto prípadoch býva, aj za touto hnilou šupou sa skrýva jagavé vnútro, ktoré vyjadruje túžbu, aby to všetko bolo inak. Schwab nebol optimista, ale talent nepochybne mal.

Hra je odporúčaná divákom od osemnásť rokov, v postavách troch starnúcich žien môžete vidieť Lenku Košickú, Rebeku Polákovú a Luciu Vráblicovú.