Posledné mesiace v žití na Malej scéne STU

O posledných mesiacoch života človeka je hra súčasného talianskeho autora Furia Bordona Posledné mesiace, ktorú premiérovo uviedlo divadlo Malá scéna STU.

Keď zomierala stará mama, s účasťou som pozorovala jej bezmocnosť a zároveň chuť bojovať. Preč bola jej vitalita, humor, chuť do života, i keď zašpásovať nezabudla ani vtedy. Napriek fyzickej neschopnosti, pokúšala sa zájsť sama na záchod, vždy nerada obťažovala iných.

Zakaždým spadla, museli ju dvíhať a ona nechápala, prečo ju tak dlho Boh necháva na zemi. Mala to šťastie, že sa o ňu doma starali synovia aj dcéra. Bordonov hrdina, starnúci profesor literatúry, také šťastie nemá. So synom si nerozumie a posledné mesiace má stráviť v penzióne s podobným názvom ako Potešenie či Pôžitok. Rozpráva sa so svojou mŕtvou manželkou a spomína na to, čo bolo. Pretože podľa autora je starnutie aj schopnosť prijať fakt, že šťastie je v minulosti. Aj keď všetci pripúšťame, že starnutie a smrť sú prirodzenou súčasťou života, nikto sa s tým nedokáže bezbolestne zmieriť.

František Kovár je vynikajúci pre rolu človeka, ktorý má briskný humor, snaží sa zachovať si svoju dôstojnosť a hrdosť a napriek tomu, že trpí, hľadá vo svojom súžení nádej a vieru, že aj tieto roky môžu priniesť potešenie. Z Bordonovej hry neodídete smutní. Skôr posmelení do nových dní, posilnení v starnutí. A tí mladší možno viac pochopia svoje mamy a otcov, keď majú úzkosti, alebo premýšľajú nad tým čo bude ďalej bez príznačného rozmachu mladosti. Hra Posledné mesiace určite nie je o umieraní. Je o nádeji, túžbe, viere, je o tom, čo si želá autor: „Aby starší ľudia boli posvätní."

Tak nejako by to malo byť. Aby potom slzy smútku netiekli naprázdno, keď možno ešte pred pár dňami mohli v spoločnom objatí spadnúť na zvráskavenú ruku milovaného človeka. Okrem Františka Kovára v hlavnej úlohe účinkujú Lucia Lapišáková a Přemysl Boublík, v réžii Miroslava Košického, ktorý je aj autorom scény. Preklad Oľga Pažítková, kostýmy Ľudmila Várossová, úprava a dramaturgia Jana Liptáková.

Dáša Šebanová