S. Štepka má v rovnomennej inscenácii okno

Už 51. inscenáciou v repertoári Radošinského naivného divadla je hra Stanislava Štepku Mám okno. Všetky napísal riaditeľ a umelecký šéf RND a stále v nich dokazuje, že je nielen vynikajúci autor a skvelý herec, ale aj človek s obrovskou dušou a pochopením pre ľudské slabosti.

A tak si nemôžem pomôcť. Aj keď je to možno nevhodné prirovnanie, po odchode z RND a zhliadnutí ďalšej Štepkovej hry mám pocit, ako keď odo mňa odchádzal po malinkom obedíku kňaz a ja som bola šťastná, že existuje páter, ktorý má také hlboké pochopenie pre ľudské slabosti, obyčajné túžby a človečie priania a dokáže byť tak hlboko empatický, že nikoho neodsudzuje a jedinou jeho ambíciou je pochopiť a pomôcť. Taký je kňaz v službe, taký je Stanislav Štepka na javisku. Jeho Viktor v hre Mám okno je dôchodca. Netají sa tým, že ľúbi červený ríbezľák a svojim vnučkám dáva potiahnuť z dobrej cigaretky. Nehrá sa na hrdinu a rozpráva, ako syna prinútil stať sa inžinierom, aj keď on tak veľmi chcel byť cukrárom. A dnes s ním jeho syn nekomunikuje.

Viktor býva v záhradnom domčeku a od syna a jeho rodiny ho delia okná. Je to nadmieru inteligentný chlap a tak nájde veľmi jednoduchý spôsob, ako prelomiť bariéru. Ak chcete zistiť, ako to urobil, určite choďte do Radošinského naivného divadla na hru Mám okno. Cez radošinskú filozofiu pochopíte, že jednoduché veci sú často tými najzložitejšími v živote a malý rozhovor niekedy pomôže viac ako regiment psychiatrov v bielych plášťoch. Nakoniec aj ich úlohou je hlavne rozprávať sa. Zdá sa, že Štepka prešiel ich školou, ale nie je to tak. To len naplno využíva dar od Boha, nesmierny talent, ktorý mu umožňuje tvoriť a sklony liečiť ľudské boliestky pochopením. Keď odchádzate od tohto „lekára", máte pocit, že ste celkom normálny človek, ktorý má bežné ľudské trápenia. A čo je najdôležitejšie, herecký tím RND vám dá na ne liek.

V hre Mám okno sú to herci Mojmír Caban, Maruška Nedomová, Andrea Martvoňová, Petra Humeňanská, Martina Michalcová, Andrea Sabová, Michal Kubovčík, Lenka Spišáková-Barilíková a Richard Felix. S hudbou Ľubice Čekovskej inscenáciu režijne pripravil Ondrej Spišák, scéna a kostýmy Peter Čanecký, choreografia Šárka Ondrišová, dramaturgia Darina Abrahámová. Autorom textov piesní je Stanislav Štepka.

Dáša Šebanová