Bratislavský okrášľovací spolok znovuobnovený

V roku 2009 sa rozhodla skupina obyvateľov a priateľov Bratislavy o znovuobnovenie Bratislavského okrášľovacieho spolku formou občianskeho združenia. Spolok chce zachovávať historické hodnoty mesta, podporovať estetické cítenie Bratislavčanov, skrášľovať životné prostredie a budovať hrdosť na mesto.

Ako tvrdí výkonný riaditeľ spolku Maroš Mačuha, Bratislavský okrášľovací spolok sa cíti byť pokračovaním pôvodného Okrášľovacieho spolku z obdobia monarchie. „Podobne ako pôvodný spolok sa chceme zameriavať na kultúrnu činnosť a zveľaďovanie životného prostredia. Medzi naše hlavné projekty patrí rekonštrukcia súsošia Márie Terézie od Jána Fadrusza. Chceme vybudovať nový verejný parčík, ktorý bude stvárňovať tatranskú prírodu na Dvořákovom nábreží a v koordinácii s Mestskými lesmi by sme chceli vytýčiť bežecké trasy na Železnej studienke," tvrdí M. Mačuha. Okrem toho chce spolok vydať knihu o dejinách spolku, o bratislavskom sochárovi Jánovi Fadruszovi, organizovať prednášky o dejinách Bratislavy, zorganizovať fotografickú súťaž v tematikou Bratislavy.

Mestský okrášľovací spolok (pôvodne Pressburger Stadtverschoenerungverein, Pozsonyi Város Szépitőegylet) bol založený bol v roku 1868, keď vznikali prvé takéto spolky v Nemecku, čo dokladá, že Bratislava v minulosti nestála bokom od celoeurópskych trendov. Úloha okrášľovacích spolkov bola kultúrno-výchovná a ich činnosť prispievala k zvyšovaniu životnej úrovne a kultúrnej vyspelosti národa. Bratislavský okrášľovací spolok bol založený ako jeden z prvých svojho druhu v Uhorsku

Spolok bol od počiatku úzko prepojený s vedením mesta, jeho zakladateľ Henrich Justi bol významným bratislavským mešťanostom. Členovia spolku pochádzali z najvýznamnejších spoločenských vrstiev, šľachty a buržoázie. Predsedom sa stal barón Roderich Walterskirchen a medzi zakladajúcimi členmi boli grófi Ernest Esterházy, Rudolf a Štefan Pálffy, Jozef von Záborszky i iní. Podľa výšky príspevku sa členovia delili na šiestich zakladajúcich a 296 riadnych členov.

Dlhoročná činnosť spolku ovplyvnila vzhľad Bratislavy. K prvému a najvýznamnejšiemu kultúrnemu počinu patrilo založenie Mestského múzea v roku 1868. Kustódom múzea sa stal významný uhorský pamiatkar Jozef Könyöki. Okrem toho spolok osadil na viacero budov pamätné tabule, sochy a pamätníky na počesť významných osobností Bratislavy, ako napr. sochára Františka Xavera Messerschmidta či Henricha Justiho. Vyjadroval sa aj k činnosti architektov v snahe zachovať historický ráz mesta.

V oblasti životného prostredia sa spolok zameriaval na okrášľovanie verejných priestorov. Vďaka štedrosti mecénov založil takmer všetky mestské parky a parčíky, napr. na Hlavnom námestí, Františkánskom námestí, Hviezdoslavovom námestí, pri kláštore kapucínov, na nábreží Dunaja a inde. Spolok sa staral aj o najväčší mestský park, dnešný Sad Janka Kráľa, kde okrem výsadby realizoval aj viaceré plastiky a drobnú architektúru. Najväčším projektom však bolo vybudovanie a udržovanie Horského parku, ktorý slúži na rekreáciu Bratislavčanov dodnes.

Spolok sa počas monarchie úspešne rozrastal a v roku 1912 mal už 33 zakladajúcich a 1216 riadnych členov. O činnosti spolku počas ČSR sa vie menej ako počas monarchie. Významnou osobnosťou v spolku sa počas existencie ČSR a prvej Slovenskej republiky stal historik a archivár Ovidius Faust, ktorý bol jeho predsedom a zároveň kustódom mestského múzea. Predpokladá sa, že spolok zanikol po obsadení Bratislavy Červenou armádou, pretože medzi členmi spolku boli aj bratislavskí Nemci.

Znovuobnovený Bratislavský okrášľovací spolok by chcel motivovať všetkých, ktorým leží na srdci mesto na dobrovoľnícke aktivity. „V koordinácii s majiteľmi a správcami by sme chceli postupne riešiť aj drobné problémy v meste, ako napr. údržbu lavičiek v konkrétnom parku či upratovanie zanedbaných verejných priestranstiev," uvádza M. Mačuha.           

(brn)