Popolcovou stredou sa začal pôst

V stredu 1. marca sa začal pre kresťanov pôst, ktorý je prípravným obdobím pred Veľkou nocou a trvá 40 dní. Kresťania si v tomto období pripomínajú utrpenie božieho syna Ježiša Krista, smerujúce k jeho smrti na kríži, preto sa v tomto čase nekonajú žiadne sobáše ani zábavy.

Už kresťania v 2. storočí sa na veľkonočnú slávnosť pripravovali dvojdňovým smútočným pôstom, neskôr sa rozšíril na celý Veľký týždeň. Obdobie 40 dní je možné spájať s viacerými udalosťami: 40 dní sa postil Ježiš po svojom krste v rieke Jordán, 40 dní trvala cesta Izraelitov na púšti, 40 dní trval Mojžišov pôst na hore Sinaj.

V evanjelickej cirkvi sa pôst zachováva pred Večerou Pánovou. V Biblii znamená pôst zrieknutie sa jedla a pitia, nielen vynechanie určitých potravín. V evanjelickej cirkvi sa pôstom začína veľkonočný kruh cirkevného roku. Chrámové rúcho je - podobne ako v advente - fialovej farby. Počas služieb Božích nenosia farári bielu kamžu, ale iba čierny luterák. V kostoloch sa spievajú pôstne piesne. Na Kvetnú a Smrtnú nedeľu a na Veľký Piatok sa na evanjelických službách Božích čítajú pašie - história utrpenia Ježiša Krista.

Pôst sa začína Popolcovou stredou. Tento názov pochádza z dávnych čias, keď na znak smútku sedávali Židia v popole. Pôst vrcholí tzv. Veľkým týždňom. Pôst tvoril aj súčasť židovského kultu, Židia sa postili v pondelok a vo štvrtok. Postupne sa však pôst sformalizoval. Ľudia ho začali pokladať za svoj záslužný skutok. Takýto postoj Ježiš kritizoval. On vnímal pôst ako znamenie pokánia a návratu k Bohu, ktoré sa má diať v skrytosti. V prvotnej cirkvi sa ľudia počas pôstu pripravovali na krst.