Tanec toreadorov v škrípavej komédii

Manželské spolužitie môže niekedy vyústiť do tanca, ktorý má málo spoločné s ladným pohybom na tanečnom parkete. Dvojica si priamo na manželskej posteli zatancuje valčík toreadorov, cez ktorý vypovie všetky bolesti a súženia svojho spolužitia.

Aspoň tak je to v hre francúzskeho dramatika Jeana Anouilha Tanec toreadorov, ktorú premiérovo uviedla Činohra SND vo svojom Štúdiu.

Aj keď sa občas objavujú sklony zaraďovať túto hru k bulváru, k čomu možno nabáda ľahký, konverzačný tón predstavenia, od bulváru má veľmi ďaleko. Autorovi slúži naozaj ku cti, že o tragických momentoch života, v tomto prípade dlhoročného manželského súžitia, ktoré vyústilo do nenávisti zaobalenej zvláštnou formou „lásky“, dokáže hovoriť s ľahkosťou a vtipne.

Starnúcemu generálovi, ktorý sa drží pri živote mimomanželskými románikmi a vzťahom s mladou ženou, ktorá na neho 17 rokov čaká, podáva zrkadlo, v ktorom sa večne mladý seladón vidí reálne a presne. Odhaľuje každý šedivý vlas, poodkrýva každú rozširujúcu sa mapku na jeho plešine, zneistieva každý svižný krok, ktorý by ešte rád tancoval valčík.

Autor mu však dáva už len jedinú šancu: zatancovať si ho s kostnatou manželkou na vychladnutej manželskej posteli. To všetko však robí spôsobom, ktorý nežne rozosmieva diváka, lebo povedané slovami jednej z hlavných predstaviteliek Zuzany Fialovej: „Keď bežné, ale silné ľudské pravdy vyslovuješ s nehou... nič krajšie nepoznám.“ A tak sa v tejto „škrípavej“ komédii, ako ju označil sám autor, odhaľuje tým najnežnejším spôsobom pravda o tom, že „všetka pýcha pozemského života skrýva v sebe najväčšiu márnosť“.

A túto nadčasovú pravdu vám s hereckým majstrovstvom v réžii Ľubomíra Vajdičku, ktorý hru aj preložil, sprostredkujú herci M. Geišberg, K. Magálová, Z. Fialová, Ľ. Kostelný, J. Kroner, A. Maľová, J. Slezáček, V. Topinková a poslucháčky VŠMU - A. Nováková, D. Kavaschová a M. Maynga Ngveve Lukama.

Dáša Šebanová