Odišiel si príliš skoro, Vašo

Ani netušíš, aký smútok nám spôsobil Tvoj nečakaný odchod. Opustil si svojich najbližších, kamarátov, svoju prácu a noviny, ktoré si mal tak rád. Bez rozlúčky, bez akéhokoľvek varovania, že už nikdy viac si nesadneme na pivo a nevypijeme kapurkovu.

Už nás neprepadneš v redakcii s cigaretou v ústach, Ty Kosorin, už nám neprinesieš sľúbené reportáže a články, už sa nám neposťažuješ na svojich študentov, už sa nebudeme mať o čom pohádať.

Odišiel si náhle a opäť sa potvrdila večná pravda o tom, že nevieš dňa ani hodiny... Prečo si to musel dokazovať práve nám, ktorí sme si mysleli, že sme ešte príliš mladí, že nás sa to ešte netýka. Určite si sem neprišiel len tak, pretože za Tebou zostal kopec roboty, more zážitkov či zmajstrovaných skriniek a poličiek. Vďaka Ti za to, že sme Ťa poznali, že sme Ti mohli byť priateľmi.

Milan „Černý“ Šeršík
Rado „Dĺhy“ Števčík

V pondelok 18. januára 1999 náhle zomrel vo veku 30 rokov náš priateľ, spisovateľ, publicista a spolupracovník Bratislavských a Staromestských novín Vašo Pankovčín.

Václav Pankovčín sa narodil 21. mája 1968 v Humennom. Vyrastal v Papíne, od roku 1987 študoval a žil v Bratislave. Napísal stovky novinových článkov a reportáží, vydal 7 kníh: Mamut v chladničke (1992), Asi som neprišiel len tak (1992), Marakéš (1994), Tri ženy pod orechom (1996), Bude to pekný pohreb (1997), Polárny motýľ (1997) a K-85 (1998). Krátko pred smrťou dokončil román Lináres.

Ako študent žurnalistiky stál pri vzniku časopisu ZMENA, od roku 1990 spolupracoval s denníkom Smena, kam aj v roku 1991 po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte UK nastúpil ako redaktor-reportér. Pôsobil potom v denníkoch Telegraf, SME a Pravda. Naposledy novinársky publikoval v Staromestských a v Bratislavských novinách. Od roku 1998 pôsobil ako pedagóg na Katedre žurnalistiky FF UK. V spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky pripravoval sériu reportáží o živote Rómov na Slovensku.