Vykopávky na Vydrici priniesli ďalšie prekvapenie

Po odokrytí tušeného obranného keltského opevnenia na východ od hradného brala v Klariskách sa mohlo zdať, že Bratislava si už vyčerpala na tento rok archeologické bonbóniky, prekvapila však Vydrica.

A to aj napriek tomu, že archeologický výskum sa ešte nedostal ani do svojej tretiny. Bez varovania sa v jednej sonde začal spod ruín cisárskej štvrte vynárať mocný kamenný múr s klenbami, predbežne datovaný do trinásteho - štrnásteho storočia. „To samotné je prekvapenie,“ hovorí Tatiana Štefanovičová zo Slovenského archeologického a historického inštitútu.

„Múry sú mocné, pripomínajú domové veže a tu sme čosi takéto rozhodne nepredpokladali, čakali sme skôr skromnejšie príbytky predmestského obyvateľstva.“ Nález položil ďalšiu otázku - prečo vybudovali kostolík svätého Mikuláša na východnej strane hradného vrchu, keď južná bola opevnená.

Archeológovia odokryli aj pomerne veľký objekt asi z dvanásteho storočia s dlážkou, ktorá vyzerá akoby bola drevená, zvažujúcou sa k Dunaju, piecku z jedenásteho storočia ukrývajúcu nánosy, ktoré ešte nestihli vybrať a vyhodnotiť. Aj tu sa nachádzajú stopy laténskej kultúry, teda pamiatky po Keltoch, sú to však len sekundárne nálezy v mladších vrstvách. Je veľký predpoklad, že sa potvrdí trvalá prítomnosť tejto kultúry aj na tejto strane.

„Zatiaľ máme len úzke sondy a sterilné vrstvy sú zrejme najmenej dva metre hlbšie, ako je naša najhlbšia sonda,“ hovorí T. Štefanovičová. „Trochu ďalej vo výskume sme v areáli 1, teda bližšie k mostu. Začali sme kopať aj na inej ploche - oddelený areál 2 sme odokryli len nedávno, nemal príležitosť predstaviť veľa.“

Práve čas by azda mohol byť nepriateľom archeológov, pretože na vykopávky majú čas len do konca roku, potom ich už nahradia stavbári. Podľa profesorky Štefanovičovej však prieskum v teréne stihnú za ten čas urobiť, robia vo veľkom nasadení a zatiaľ uplynuli len dva zo šiestich mesiacov určených na vykopávky pod Vydricou.