Uplynie sto rokov od narodenia Alfreda Piffla

Možno ani samotní obyvatelia Pifflovej ulice netušia, po kom je táto petržalská ulica nazvaná. Tí, ktorí poznajú históriu obnovy Bratislavského hradu však veľmi dobre vedia, kto bol profesor Alfred Piffl (1907-1972).

Asi by sme v radoch architektov dlho hľadali osobnosť, ktorá by bola tak úzko spätá s našimi pamiatkami ako profesor Alfred Piff. Rodák z Kerhartíc nad Orlicí mal už od čias štúdií popri architektúre veľmi blízko k archeológii a histórii, čo ho spolu s kresliarskym talentom predurčilo na to, aby mnohým pamiatkam vdýchol v rámci ich obnovy druhý život, či popasoval sa s ruinami, alebo hľadal odpovede na hádanky a rébusy, ukryté pod kultúrnymi vrstvami minulosti.

Pracovná ponuka ho po vojne zaviala do Bratislavy. Najskôr bol vymenovaný za mimoriadneho profesora a neskôr aj vedúceho Ústavu dejín architektúry Slovenskej vysokej školy technickej a v rokoch 1950-1952 aj za prvého dekana Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave. Sľubne sa rozvíjajúcu kariéru však prerušila krutá hra osudu na konci 50. rokov, keď sa stal jednou z mnohých obetí vykonštruovaných procesov komunistického režimu. Od roku 1957, keď bol odsúdený a väznený, sa odmlčal na dlhší čas.

Po návrate z výkonu trestu sa však už nemohol vrátiť ani za vysokoškolskú katedru, ani plne vykonávať profesiu architekta. A čo bolo pre neho vari najbolestnejšie, nemohol sa venovať svojej srdcovej záležitosti - obnove Bratislavského hradu. Vystriedal viaceré, i podradné povolania, aby sa na sklonku života vrátil k bádateľskej a dokumentačnej činnosti v Archeologickom ústave SAV v Nitre.

Z mnohých prác, ktoré po sebe zanechal, možno spomenúť tie, ktoré sú späté s Bratislavou - archeologické a konzervačné práce v Podhradí, v Rusovciach a na Devíne. Jeho komplexný prístup architekta-pamiatkara-výskumníka-archeológa i pedagóga v jednej osobe sa v najväčšej miere prejavil v rámci záchrany a obnovy Bratislavského hradu, veľkolepej pamiatkarskej akcie, pri zrode a realizácii ktorej (1953-1957) od počiatku stál so svojimi blízkymi spolupracovníkmi po boku Janka Alexyho aj Alfred Piffl.

Osobnosť profesora Piffla priblíži verejnosti medzinárodná konferencia, ktorá bude 13. júna - v deň 100. výročia jeho narodenia, v Aule Emila Belluša Fakulty architektúry STU, ako aj výstava vo foyer fakulty Alfred Piffl - Navzdory času a prezentácia publikácie A. Piffl: Zápas o Bratislavský hrad.

doc. Ing. arch. Jana Pohaničová
(redakčne upravené)
FOTO - archív FA STU