Zdroj: Marián Dekan
Existencia koronavírusu sa dotkla nás všetkých a ovplyvnila rôzne sféry nášho bežného pracovného či súkromného života a existenčnej istoty – ako krízu zvládame či už finančne, alebo po osobnej a citovej stránke? V najnovšom prieskume zisťovali ako situácia s pandémiou COVID-19 zmenila základné činnosti a zvyky Slovákov...
Približne polovica opytovaných Slovákov uvádza, že situácia so šírením koronavírusu negatívne ovplyvnila ich príjmy. Títo opytovaní majú buď príjmy nižšie ako v dobe pred pandémiou (36 %), alebo o ne prišli úplne (12 %). Neutrálne sa potom pandémia zachovala ku dvom pätinám respondentov, ktorí uvádzajú, že táto situácia nemala na ich príjem žiadny vplyv a ich zárobok je na rovnakej úrovni, ako tomu bolo v dobe pred rozšírením ochorenia COVID-19.
So zmenou sa potýka taktiež spôsob nakupovania, kedy približne štvrtina respondentov tvrdí, že v súčasnej situácií nakupuje menej, než ako boli predtým zvyknutí; 17 % opytovaných nakupuje naopak viac a do zásoby. Je zaujímavé, že obe tieto zmeny sa týkajú skôr vysokoškolsky vzdelanej kategórie respondentov než ostatných vzdelanostných skupín. 60 % opytovaných Slovákov svoje nákupné zvyky nezmenilo a nakupujú rovnako ako pred pandémiou – to tvrdia predovšetkým ľudia so základným vzdelaním a ľudia so stredným vzdelaním s maturitou.
Zdroj:
Nielsen Admosphere Slovakia
Aj nákupné správanie prešlo zmenou
Čo sa týka frekvencie nakupovania potravín a drogérie, v tejto dobe je najčastejšie preferované raz za týždeň, čo uvádza 36 % opytovaných. Túto možnosť vyberali o niečo viac ženy a skôr vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Okolo 20 % respondentov nakupuje častejšie ako raz za týždeň a rovnaké percento chodí na nákup nepravidelne – teda vždy, keď potrebujú dokúpiť presne to, čo im chýba. 16 % chodí nakupovať raz za 14 dní.
V súvislosti so zavretím kamenných predajní, ktoré predávajú iný sortiment ako potraviny a drogériu, sa niektorí Slováci z rady internetových užívateľov obrátili k nákupom v online prostredí. Zhruba štvrtina uviedla, že online nakúpila lieky a zdravotné pomôcky (23 %) alebo nové oblečenie (23 %). Vyslovili sa tak o niečo viac ľudia s vysokoškolským vzdelaním a taktiež opytovaní so stredoškolským vzdelaním s maturitou. 21 % respondentov potom týmto spôsobom kupovalo elektroniku – tu asi nie je prekvapením, že táto možnosť je príhodnejšia skôr pre mužov než ženy. Štvrtina Slovákov tvrdí, že v posledných týždňoch nenakúpila online vôbec nič.
Aktivity v dobe koronavírusu
Keď príde reč na aktivity, ktoré sú v súčasnom stavu kvôli pandémii COVID-19 ešte stále obmedzené, chýbajú viac než polovici Slovákov niektoré základné činnosti. V porovnateľne rovnakej miere medzi najviac chýbajúce uviedli respondenti slobodnú voľbu v možnosti trávenia voľného času mimo domov (56 %), stretávanie sa s rodinou a priateľmi (55 %), a taktiež možnosť cestovať (50 %). O niečo viac chýba možnosť stretnutia sa s blízkymi ženám než mužom, možnosť cestovať zas chýba oproti ostatným vzdelanostným skupinám o niečo viac vysokoškolákom. Tretine chýbajú kultúrne aktivity (ako je návšteva kina, divadla, koncertu a galérie); rovnakému percentu ľudí potom chýba návšteva obľúbených podnikov.
Zdroj:
Nielsen Adposphere Slovakia
So životom v izolácií prišli aj zmeny niektorých návykov a aktivít, ktoré opytovaní začali praktizovať a naďalej sa im chcú venovať aj po uvoľnení opatrení zavedených v súvislosti s COVID-19. Ľudia si v tejto dobe a v týchto podmienkach najviac osvojili prechádzky v prírode, ako uvádza 42 % opýtaných, o niečo menej si potom niektorí užívajú dlhšieho spánku alebo meditácie (28 %). Približne štvrtina respondentov si potom zvykla tráviť čas cvičením a aj rovnaké percento čítaním. Jedná sa o aktivity, ktoré si Slováci osvojili vďaka izolácií počas pandémie koronavírusu a naďalej sa im plánujú venovať aj po uvoľnení opatrení, ktoré boli v súvislosti so šírením koronavírusu zavedené.
(ts)