PÝTATE SA: Deťom bez rúška sused surovo vynadal. Ako by ste reagovali vy?

11.4.2020
0

Zdroj: pixabay

Páčil sa vám článok?

Počet nakazených koronavírusom sa u nás zvyšuje, mnohí ľudia sú preto citlivejší aj na také „prešľapy“ ako je dieťa bez rúška. Bratislavčanka Jana bola svedkom nadávok suseda na hrajúcich sa škôlkarov a priznala, že nevedela v tej chvíli zareagovať. Ako by riešil podobnú situáciu vyvolanú stresom psychológ Miron Zelina?

Podľa slov našej čitateľky sa dvaja škôlkari hrali na malom dvore pred domom, kam zvyčajne nikto nechodí. „Keď sused zbadal cez okno, že deti nemajú rúško, začal im vyčítať, že kvôli nim musia zomierať starí ľudia. Viem, že je vystresovaný, firma mu krachuje, asi sa aj bojí nákazy, no jeho reakcia bola neprimeraná,“ hovorí Jana. „Keď idem s deťmi von, vždy im dám rúško, ale na dvore, kde boli samy, som to nepokladala za potrebné,“ dodala. Pri povinnosti nosiť rúško na verejnosti sa riadi stanoviskom úradu Hlavného hygienika SR, podľa ktorého „v prírode, kde nie je predpoklad veľkej koncentrácie ľudí, nie je nevyhnutné striktne dodržiavať toto opatrenie“. Susedovi v tej chvíli nedokázala nič povedať, hoci najmä jeho slová o smrti ju mrzia.

Podobných napätých situácií zažívame v týchto dňoch viac. Stačí, aby napríklad senior zašiel do obchodu popoludní namiesto vyčleneného času od 9. do 12. hodiny a konflikt je na svete. „Ľudia sú teraz nervóznejší, stresy  sa kumulujú, stúpa psychické napätie a z toho potom vznikajú neprimerané, často iracionálne, impulzívne reakcie,“ vysvetľuje psychológ Miron Zelina.

​Najnovší prieskum agentúry Actly potvrdil, že pocit osobného ohrozenia v dôsledku šíriaceho sa koronavírusu prežíva viac ako polovica ľudí na Slovensku. „Ak má strach 50 percent ľudí, potom úzkosť musí prežívať okolo 90 percent ľudí,“ komentuje zistenie prieskumu profesor Zelina. Vyjadrenia vystresovaného suseda na adresu škôlkarov označuje za tvrdé, no nemyslí si, že by zanechali u štvor-až šesťročných detí hlbšie psychické zranenia, stopy. „Deti v tomto veku si ešte neuvedomujú tak emocionálne intenzívne, čo znamená zomrieť, smrť. Rodič by im však mohol vysvetliť, že sused mal strach o iných ľudí, čo nie je zlé. A že treba zvažovať, aby sme neublížili druhému v rozličných situáciách. Konkrétnu situáciu na dvore pritom ani nemusí sprítomňovať,“ odporúča psychológ. A čo by povedal susedovi? „Záleží na tom, v akom sme s ním vzťahu. Ak priateľskom, dalo sa mu dohovoriť - nekrič na deti, mohol si im povedať o rúšku, ale nemusel si hneď hovoriť o smrti... No pokiaľ  nie sme priatelia, radšej by som nepovedal nič.“

Miron Zelina pripomína, že hyperstres, emocionálna záťaž, ktorú mnohí zažívame, zvyšujú pravdepodobnosť neprimeraných reakcií podobne ako alkohol a psychotropné  látky. No vieme to ovplyvniť. „Prevenciou  neprimeraných reakcií je sebaovládanie, autoregulácia. To vyjadrili už naše staré mamy, keď napomínali deti alebo zlostných manželov - rátaj do desať, až potom niečo povedz, urob! Je  to  čas  na  zablokovanie  neprimeranej reakcie. Obrazne povedané, amygdala (malé teliesko v hypotalame) je akoby dispečerom emocionálnych reakcií v záťaži, v strese. Od nej závisí, či ten impulz pošle do predných lalokov mozgu, kde je centrum myslenia a rozhodovania, alebo rovno do rečových orgánov (človek nadáva, kričí) alebo do rúk (bije dieťa). Dôležité je poznanie, že to, kam pošle amygdala podnet na reagovanie, sa dá nacvičiť, vieme to ovplyvniť výchovou. Príkladom sú jogíni, ktorí ovládajú nielen svoje telo, dýchanie, ale aj myseľ. Úlohou výchovy doma aj v škole je cvičiť, pestovať autoreguláciu detí. Rovnako úlohou dospelých je učiť sa kontrolovať svoje telo, reč, myslenie. Úzko to súvisí s výchovou k disciplíne a zodpovednosti,“ uzatvára skúsený odborník.

(ac)

Páčil sa vám článok?