Radí právnik: Musia ísť navrátilci zo zahraničia do karantény v štátnom zariadení?

Zdroj: noviny.sk

V súčasnosti sa pre koronavírus vracajú tisíce Slovákov domov, kde musia stráviť dva týždne do karantény. Kto však skončí v štátnom zariadení napríklad v Gabčíkove a kto môže byť doma? Kto o tom rozhoduje? Vysvetľuje právnik JUDr. Jaroslav Gründler (grundler@chello.sk).

"Pred niekoľkými dňami sa syn spolu s inými Slovákmi vrátil z Talianska, kde pracuje.  Myslela som si, že príde domov, kde by mal karanténu v našom dome, starala by som sa o neho,ale napriek mojej snahe ho spolu s ostatnými eskortovali do  Gabčíkova. Kto vlastne rozhoduje o tom, že pod zámienkou ochrany pred chorobou, správajú sa k ľuďom ako k basistom? Azda sú nejaké zákony na ochranu pred takým správaním sa k občanom. Alebo nie?" napísala nám čitateľka.

Odpovedá právnik JUDr. Jaroslav Gründler:

Sme v situácií, kedy sa v určitých situáciách nemôžeme správať, ako chceme, ale ako musíme. Ak to nedokážeme pochopiť a hazardujeme nielen so svojim zdravím, ale najmä so značnou mierou so zdravím iných, musia nastúpiť zákony, ktoré tak urobia za nás. Aj také máme zákony.

Krízová situácia je obdobie mimo času vojny a vojnového stavu, kedy je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a kedy ústavné orgány môžu, po splnení podmienok daných príslušnými právnymi predpismi, vyhlásiť núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu, ktorú možno charakterizovať ako obdobie ohrozenia alebo pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok.

Bezpochyby, že výskyt a riziko následného šírenia nového koronavírusu COVID-19 je mimoriadnou udalosťou, ktorá si pre maximálne zníženie rizika na životoch, zdraví a prirodzene aj hospodárskych škôd vyžaduje nekompromisné opatrenia, pre veľkúčasť populácie nové, s ktorými sa doteraz nestretla. Podľa Ústavného zákon č. 227/2002 môže vláda vyhlásiť núdzový stav iba ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie. Pri vyhlásení núdzového stavu ide o rozsiahle eventuality opatrení, k takémuto kroku však môže dôjsť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to v nevyhnutnom rozsahu a iba na nevyhnutný čas, najdlhšie však na 90 dní. Ide o opatrenia, ktoré razantným spôsobom zasahujú do bežného života občanov, menia zaužívaný spôsob činnosti nielen jednotlivcov, ale aj dotknutého územia ako celku. V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

Ide o obmedzenia nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto, napríklad aj vo vami spomenutej nútenej synovej karantény. Ďalej sú to opatrenia, ktoré obmedzujú nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb, opatrenia v oblasti pracovnej povinnosti, napr. na zabezpečenie zásobovania, zdravotnej starostlivosti, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, a.i. Pre potreby zdravotníckych a zásobovacích zariadení, záchranných služieb a silových zložiek môže byť obmedzené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, čo platí aj v prípade vecí hnuteľných, napr. obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie. V období núdzového stavu môže byť obmedzená sloboda pohybu a pobytu, zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie. V neposlednom rade sa okrem ďalších obmedzení, prípadne zákazov,opatrenia vzťahujú aj na zhromažďovanie sa na verejnosti alebo práva na štrajk. Na návrh vlády môže v čase núdzového stavu prezidentka nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy ako aj práva povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe. Rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu o jeho skončení sa oznamuje cestou masovokomunikačných prostriedkov.