Spomienkový album 21/2000

V stredoveku sa špitály a lazarety stavali za hradbami miest. Prejavovala sa snaha obmedziť rozšírenie možnej nákazy v jadre uzavretého mesta.

Pri každom špitáli bol obyčajne vlastný cintorín, aby sa nákaza nerozširovala ani pri prenášaní tých, čo „liečbu“ neprežili.
V Prešporku sa už v 13. storočí objavilo niekoľko špitálov, zariadení medzi neskoršou nemocnicou, chudobincom a starobincom, na ulici, ktorá dostala meno Špitálska.

Ženské a mužské špitály boli navzájom oddelené. O pacientky v ženskom špitáli sa starali sestričky z rádu sv. Alžbety. Pôsobili tu od začiatku 15. storočia, v 16. storočí však v strachu pred tureckým nebezpečenstvom mesto opustili. Vrátili sa až v roku 1738, na pozvanie arcibiskupa Imricha Esterházyho. S jeho pomocou si vybudovali nový kláštor s chrámom podľa projektu viedenského architekta F. A. Pilgrama. Ich nemocnica a lekáreň patrili v 18. storočí k najmodernejším v meste.

V auguste 1879 vypukol v kláštore požiar, ktorý zničil aj strechu a vežu kostola. Neskôr opravili kostol tak precízne, že ani na veži ani na fasáde nevidno žiadne stopy katastrofy 19. storočia. To isté však nemožno povedať o „rekonštrukcii“ kláštornej budovy, ktorá bola poškodená v roku 1945.

Po vojne fasádu nevhodne „zmodernizovali“, odstránili dôležité detaily barokovej fasády ako kované mreže a orámovanie okna na poschodí, ktoré súviselo so vstupným portálom. Na fasádu použili nevhodnú zrnitú omietku a do štítu budovy vložili okno tvaru kríža, ktoré len zďaleka pripomína pôvodné umelecké dielo. Priečelie kostola obnovili nedávno veľmi kvalitne. Dúfajme, že aj kláštorná fasáda sa konečne po 50 rokoch objaví v pôvodnej barokovej kráse.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer