Štedrého večera sa od istého času bojím

14.2.2007
0
Páčil sa vám článok?

Štedrý deň bol pre mňa rovnako nebezpečný ako Veľkonočný pondelok. Ba ešte nebezpečnejší. Po ulici sa potulovali samí dobráci. Takí, ktorých som ako je rok dlhý nestretol. Napríklad členovia Tatranskej Horskej služby.

„Čo robíte na Štedrý deň na našej ulici?“ pýtam sa ich. „Zostali nám nejaké stromčeky, radi by sme ich rozdali kamarátom v Bratislave.“ A skutočne: v skriňovej avii boli krásne jedličky. Hneď som sa stal ich manažérom a stromčeky sme poroznášali.

Medzitým sme „zapúšťali“ Vianoce. Dolu gágorom pošli všelijaké kvalitné frndžalice. Podaktoré gazdinky už mali aj hriatô. Samozrejme, že som sa zobudil vo Vysokých Tatrách. Dobráci z Horskej služby sa len škerili. Nebolo to prvý ani posledný raz, čo som prešvihol Štedrý večer.

Toho dátumu sa od istého času bojím. O rok som zasa vynášal smeti. Na pyžame som mal kožuch, ale keď pristalo redakčné auto z dákych novín a oznámili mi, že majú v redakcii „pikkojoula“ (čo znamená po fínsky malé Vianoce) -nezaváhal som a dal som sa na redakčné „zapúšťanie Vianoc“ odviezť v pyžame. Kožuch som zavesil v redakcii na vešiak. Keď redaktorky a korektorky zistili, že mám na sebe len pyžamo, veľmi sa potešili. Nastala neviazaná predvianočná zábava a zasa som prišiel domov až na prvý sviatok vianočný! Nie a nie sa trafiť do presného termínu svätovečera. Už som mal z toho v mladosti traumu. Trvalo dlhé roky, kým mi vymizla z duše.

Prežil som Štedrý večer už aj v kasárni s tými, ktorých nepustili domov, na lodi Bratislava v zimnom prístave, kde som si pospal cez Vianoce v kajute... bol som počas Štedrého večera aj vo vlaku z Prahy. Tešil som sa domov. Aj darček som mal nádherný. V tapacírovanej škatuli príbor s drevenými rúčkami pre šesť osôb. Čo čert nechcel: vlakoví poštári ma pozvali dopredu do svojho rodného poštového vagóna. Počas štedrého dňa hrali - ako vždy - karty a popíjali z maličkých suvenírových fľaštičiek rôzne fernety, black and whity, slivovice, brandy, pepermintku atď. Poviete si: poldecová suvenírová fľaštička neuškodí. Lenže vlakoví poštári mali tie fľaštičky v koši na bielizeň. Do koša sa zmestili milióny fľaštičiek a my sme ich z Prahy do Bratislavy vycucali všetky! Na prvý sviatok vianočný som sa zobudil na odstavnej stanici pri Stollwercku nad Peknou cestou. Bol som v spacom vagóne. Vlakoví poštári ma zradili a ušli k rodinám domov k maminkám!

Som rád, že som sa dožil veku, keď už ma na štedrý deň dobráci na našej ulici nechajú na pokoji. Pre istotu však nevychádzam z domu a čakám na príchod Ježiška tichučko ako baránok.

Vyzývam všetkých tých, ktorí sa nepolepšili a budú tráviť Štedrý večer na svojich utajených chodníčkoch s kamarátmi, aby sa polepšili, vstúpili do seba a išli domov.

Bohatého Ježiška vám vinšuje Július Satinský

Páčil sa vám článok?