Kauza z mestského archívu: Za hon na zlodejov chceli trestať župana s richtárom

Prečítajte si zaujímavý príbeh, ktorý sa udial v polovici júna pred 610 rokmi v stredovekom Prešporku. Vrchnosť mesta pri lapaní zlodejov porušila ich právo na azyl, za čo sa musela zodpovedať až z piatich zločinov. Protokol o výsluchu sa zachoval v Archíve mesta Bratislavy.

Právo azylu bolo nepochybne pozitívnym javom stredovekej každodennosti, ale za istých okolností komplikovalo výkon spravodlivosti. Takýto prípad sa stal aj 15. júna 1416 v dnešných Podunajských Biskupiciach, kedy vrchnosť mesta Prešporok podnikla útok na tamojší farský Kostol sv. Mikuláša, aby sa zmocnila dvoch zločincov, ktorí sa tam ukryli. Kauza sa stala pálčivou nielen v Prešporskej stolici, ale aj v celej Ostrihomskej diecéze.

Vyšetrovanie udalosti podrobne rozobrala maďarská historička Enikő Csukovits. Podľa jej zistenia 26. júna 1416, necelé dva týždne po udalosti, vikár Matej Vicedomini de Placenza predvolal do Ostrihomu Prešporčanov, ktorí sa zúčastnili na dobývaní biskupického kostola, aby sa zodpovedali za svoje činy. Arcibiskupský advokát zhrnul ich delikty do piatich bodov a požadoval exkomunikáciu Prešporčanov. Podľa obžaloby sa prešporský richtár, prešporskí prísažní a celá obec dopustili týchto zločinov:

• pred sviatkom sv. Jána Krstiteľa vtrhli ozbrojení na majetok arcibiskupa a obľahli farský kostol,

• kušami, šípmi a inými zbraňami zaútočili na kostol, vylomili jeho dvere, k oblokom postavili rebríky,

• dvoch klerikov, Juraja a Mikuláša, prísažne im sľubujúc beztrestnosť, vyviedli z kostola,

• potom, zabudnúc na prísahu, ich zajali, za vlasy priviazali ku koňom a odvliekli do Prešporka,

• tu ich mučili, na svetskom súde odsúdili na smrť a obesili.

Podľa mestského advokáta však popravení neboli klerikmi, zaobchádzali s nimi ako s obyčajnými zločincami, zlodejmi a lotrami a ako takých ich odsúdili na smrť. V protokole o výsluchu, ktorý sa zachoval v Archíve mesta Bratislavy, sú zaznamenané výpovede 42 svedkov. Z ich výpovedí vyplynulo že Juraj a Mikuláš, dvaja chytení muži, si hnev mesta Prešporka vyslúžili pre závažnú krádež. Ako sa možno dočítať v listine kráľa Žigmunda z roku 1418, z kráľovskej soľnej komory odcudzili 60 zlatých, odinakadiaľ zase zbrane postačujúce na vyzbrojenie štyroch mužov. Ukradnutú výzbroj našli v dome jedného z vypočutých svedkov, peniaze sa však nenašli.

​Z hľadiska kauzy mal zásadný význam fakt, či obvinení muži boli alebo neboli klerikmi. Podľa svedkov zvyčajne nosili svetské oblečenie a na príslušnosť k duchovnému stavu si spomenuli vtedy, keď museli utekať pred svetskou mocou. Na omšu do biskupického kostola prišli 14. júna jednoznačne preto, aby tam využili právo azylu. V pätách mali totiž aj podžupana a prešporského richtára. Biskupickí funkcionári však odmietli pomoc pri zadržaní zlodejov s tým, že v kostole vzhľadom na azylové právo nemôžu nikoho zatknúť.  

Na druhý deň prišla z Prešporka posila. Asi 40 ozbrojených jazdcov na čele s prešporským županom Petrom Kapplerom a prešporským richtárom Andrejom Treletschom a viacerými prísažnými dorazili do Biskupíc. Boli odetí v brnení a vyzbrojení kušami, kopijami a mečmi. Násilím zozbierali v dedine rebríky a začali dobývať kostol. Keď sa zmocnili zlodejov, odvliekli ich do Prešporka, kde ich mučili a po odsúdení hneď obesili. Ostrihomský arcibiskup Ján z Kaniže vzápätí začal proti Prešporku proces za znesvätenie biskupického kostola a cintorína.

Prešporčania sa v procese odvolávali na privilégium kráľa Ľudovíta I. z roku 1359. Podľa neho mali právo vyviesť z ktoréhokoľvek kláštora, kostola a cintorína vrahov, ktorí sa tam schovali. Podobnú výsadu im udelil kráľ Žigmund Luxemburský: v privilégiu z roku 1405 splnomocnil prešporských mešťanov, aby súdili a trestali aj tých, ktorí hľadajú útočisko v domoch prepošta a kapituly, a povolil im zločincov odtiaľ vyviesť aj násilím.  A hoci Prešporčania právo azylu porušili, túto kauzu neprehrali.

​Spracované podľa knihy Vladimíra Segeša Kriminalita a justícia v stredovekom Prešporku, vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva).

(bn)

HISTÓRIA Pútavý príbeh z Lamača: Studňu falošných mníchov nahnevaní miestni zasypali

Historické studničky sú skrytým pokladom nášho lesoparku, ktorý Mestské lesy postupne obnovujú, aby ich uchovali pre ďalšie generácie. V uplynulých rokoch zachránili päť kamenných studničiek, k nim nedávno pribudli ďalšie dve, Mihály Forrás (Michalov prameň) a Margita Forrás (Margitin prameň). K viacerým sa viažu vzrušujúce príbehy, o ktorých píše aj spisovateľ Igor Janota. Z jeho knižky sme vybrali ten o falošných prajských mníchoch a ich studne spred 160 rokov.