Mestský kat robil aj správcu radnice

Až do roku 1912 nebolo nádvorie radnice prejazdné smerom na terajšie Primaciálne námestie. To s Hlavným námestím dovtedy spájala len úzka, dnešná Kostolná ulička.

Ak do nádvoria vošiel povoz, bolo do polovice 19. storočia možné vo dvore urobiť oblúk smerom na juh, k Laurinskej ulici a vyjsť bránou, ktorá bola na radnici tam, kde je dnes zamurovaná brána na obnovenej gotickej fasáde pôvodne Pawerovho domu.

V roku 1867 postavili v nádvorí novú zasadaciu sieň, a preto museli bránu zamurovať. V juhovýchodnom kúte nádvoria jestvoval prejazd do zadného dvorčeka, ktorý je zachovaný dodnes, ale neprístupný.

Radnica nebola len miestom, kde sa radní páni radili. Richtár bol vlastne mestským sudcom, po nemecky „Herr Stadtrichter“ a tak sa v radnici odohrávali aj súdne procesy. V zadnej časti nádvoria boli väzenia, a v stredoveku tam mal obydlie aj mestský kat. Jeho úlohou nebolo len popravovať zločincov. Sudcovi pri výsluchu „pomáhal“ mučením vypočúvaného, ak delikventa odsúdili napríklad do klietky hanby, na verejné bičovanie alebo iný trest, mal kat práce dosť. Aby však ani okrem toho nezaháľal, bol v radnici aj akýmsi domovníkom či správcom. On a jeho žena museli v budove zametať, upratovať, v zime vykurovať miestnosti drevom v mohutných kachľových peciach. Kat mal na starosti aj mestský nevestinec, ktorý bol situovaný neďaleko Schöendorfskej brány.

Podľa záznamu v Mestskom archíve bol okolo roku 1530 na dvore radnice aj suchý mlyn. Poháňali ho kone, ktoré museli chodiť do kruhu, a tým otáčali mlynským kameňom. V čase možného tureckého útoku, keď sa uvažovalo s možným obsadením okolia mesta, takže by bol znemožnený prísun potravín, zakúpilo mesto zásoby obilia. To by však nebolo možné v čase obsadenia mlieť na mlynoch na Dunaji či na Vydrici, preto zriadili suché mlyny priamo v jadre mesta.

Jeden z nich vybudovali v bývalej synagóge z mesta vyhnaných Židov, ktorá sa nachádzala medzi Uršulínskou, Nedbalovou a Laurinskou. Jej západný múr je čiastočne zachovaný za domom na Uršulínskej 11.

Napriek katovmu zametaniu bolo nádvorie radnice asi vždy dosť špinavé, plné odpadkov a hnoja. Kamenná dlažba sa v ňom objavila asi až v polovici 19. storočia. Na konci 19. storočia na dvore „parkovali“ káry na odvoz smetí a pravdepodobne aj hasičská striekačka.

Štefan Holčík

FOTO Oto Limpus