V Grösslingu bol čulý spoločenský ruch

Za tuhej zimy sme sa chodili kúpať do Grösslingu pri Dunaji. Kúpele boli otvorené v roku 1895, takže za môjho detstva boli už staručké, ale vydržali dodnes. V Grösslingu bol v zime čulý spoločenský ruch. Bratislavská stredná vrstva bola denne v bazénoch, v suchej a mokrej pare, debatovalo sa ako v starých rímskych kúpeľoch.

Do vzniku týchto kúpeľov mala Bratislava v centre mesta len zopár vaňových kúpeľov. V meštianskych domoch ešte neboli byty s kúpeľňami, a preto sa vlastne vo vaňových kúpeľoch prenajímali kúpeľne. Pred kúpeľňou bola maketa hodín, aby kúpeľníci vedeli, dokedy máte kúpeľňu prenajatú. Hodina stála za prvej Čsl. republiky päť korún. V cene bolo aj mydlo a uterák.

Vo vaňových kúpeľoch (kúpele PELIKÁN na Vydrici, Ľudový kúpeľ na Sennom námestí atď.) vyrastali celé generácie čistotnejších mešťanov. Ostatní mali doma buď korytá alebo kovové prenosné vane. Tie sa inštalovali v sobotu v kuchyniach a kúpeľný rituál bol plný detského džavotu a humorných príhod. No najväčší lenoraj v teplej vode bol predsa len v Grösslingu.

Najširšiu vrstvu návštevníkov tvorili živnostníci a podnikatelia. V bazénoch sa uzatvárali obchody, potvrdzovali objednávky, a aj sa politizovalo. Najviac debát sa točilo okolo futbalu. Ďalšou vrstvou návštevníkov boli umelci - bratislavská bohéma. Pre tých boli kúpele Grössling milostivé finále po prebdenej noci. Podriemkavali v bazénoch s teplou vodou. Tí, ktorí v noci prebrali, skákali do maličkého bazénu s ľadovou vodou a zašli znovu a znovu do suchej pary. To ich organizmu zoslabnutému silnými liehovinami pomáhalo najviac. Telu treba dať telové!

Po kúpeľných procedúrach a masážach sa spoločenský život preniesol do priestorov mimo bazénov. Pri bufete boli pedikúri a manikúri. Najpopulárnejšie však boli čistučké postele rozmiestnené po celom areáli. Uprostred debatujúcich starých Bratislavčanov sa výborne spalo. Vrava vôbec neprekážala. Vrava uspávala. Rád som - ako malý chlapec - pozoroval známe bratislavské osobnosti v najhlbšom súkromí. Režisér Borodáč hovoril o ruskom divadle, tréner Šťastný o svojich cestách po svete, operní speváci občas zanôtili okolo bufetu škály a našli sa aj akademickí maliari, ktorí nás všetkých nenápadne skicovali. Politikov v Grösslingu vidieť nebolo.

Grössling si žil svojím životom dlhé desaťročia. Za socializmu to buržoázne hniezdo dlho vzdorovalo svojím životným štýlom proletárskemu kasárenskému spôsobu života v montérkach, ale jedného dňa po nejakej vodovodnej poruche kúpele zavreli. Pod zámienkou rekonštrukcie bol Grössling dlhé roky zavretý. Naveľa-naveľa ho otvorili - ale v interiéri kúpeľnej dvorany náš čakala katastrofa. Necitliví opravári viedli nové elektrické káble z vonkajšej strany stien! Po krásnych mramorových reliéfnych stĺpoch a po kamenných doskách boli rozmiestnené rozvodové skrine! Dívali sme sa z bazénov neveriacky nad seba. Bolo po krásnych rímskych kúpeľoch. Ani neviem, či ešte 106-ročné kúpele Grössling fungujú? Chodím okolo, ale bojím sa nazrieť.

Július Satinský