Teším sa na otvorenie ďalších prechodov

V poslednom čase sa čoraz viac obávam o prechody v centre Bratislavy. (Aby som si nepopudil Jazykovedný ústav Ľudevíta Štúra, uvádzam prvú vetu aj v najnovšej spisovnej verzii: V OSTATNOM ČASE SA ČORAZ VIAC OBÁVAM O PRIECHODY V CENTRE BRATISLAVY.)

Ale trochu sa obávam aj samotných jazykových novotvarov. Hraničný priechod uznávam. Aj priechod cez hory. - No aby žena prišla v určitom veku do priechodu? To sa mi zdá jazykovo trochu divoké...

Je to všetko možno preto, že som obyčajný Bratislavčan a mám k jazykovým novotvarom nedôveru. Nie tak k prechodom v Starom Meste. Minule som sa poprechádzal po májovej Banskej Bystrici. Námestie plné reštaurácií, kaviarničiek, všetci sedia vonku pod slnečníkmi ako v Neapoli alebo Florencii. Aj Bratislava začína žiť v pešej zóne stredomorsky, ale v Bystrici obnovili aj romantické prechody z námestia do bočných ulíc! To mi v našom meste chýba.

Napríklad hneď pri Manderláku je prechod cez dvor na Laurinskú. Prechod vedie cez architektonicky zaujímavý kruhový dvor. Keď som bol malý, na tom okrúhlom dvore uprostred prechodu bol čulý život. Boli tam aj stoly so stoličkami, hrali sme sa tam, džavotali tam trhovkyne v letnom chládku. Teraz ani neviem, či ten prechod je ešte prechodom, alebo ho pre verejnosť zatvorili? Z mnohých dvorov vznikli nové živé priestory s obchodmi, dokonca občas narazím aj na nový prechod (napríklad oproti bývalému Kryštal baru - na rohu Mariánskej a Špitálskej vznikol prechod, v ktorom je aj ovocný trh. Objavil som tam celkom romantické zákutia.)

Tých prechodov bolo voľakedy omnoho viac. Boli čisté, udržované a večer vysvietené. Nielen pasáže (Manderla pasáž, Royco passage, Centrál pasáž, Liga pasáž, Lux pasáž, pasáž pri Mliečnom bare atď.), ale aj prechody cez dvory na iné ulice. Viem, že pre návštevníka Bratislavy by boli potulky po dvoroch a prechodoch lákavým zážitkom. Poznám to podľa seba. V cudzom meste nazerám do dvorov, hľadám skratky, prechody - dostať sa k Staromestskému námestiu v Prahe sa dá aj cez prechody v úzkych uličkách. Také isté je to v Paríži, Budapešti, Dubrovníku...

Som šťastný, že prechod z vynovenej Starej tržnice do Centrál pasáže von na Laurinsku ulicu už je obnovený. Zatiaľ nežije plnohodnotným životom (celá tá vynovená Stará tržnica sa prebúdza ako Šípková Ruženka z polstoročnej komunistickej narkózy. Áno, sú tam pulty, obchodíky, pohyblivé schody, mestskí policajti - len obchodný duch sa tam ešte nezabýval. Sám som zvedavý, kedy sa ako rodený Bratislavčan začnem dobre cítiť v tej skoro sterilne čistej novej tržnici. Asi až keď nová tržnica dostane tú správnu mestskú patinu. Keby som v nič iné neveril, tak jedno je isté: zapatinovať niečo dokážeme bez ťažkostí v pomernej krátkom čase.

Teším sa na otvorenie ďalších prechodov. Aj takých, ktoré tu  predtým neboli. Nedá sa nič robiť, v obnovovaní prechodov nás Bystričania predbehli. Dúfam, že nie na dlho. Možno už pri písaní týchto riadkov pribudol nejaký prechod, o ktorom ja - rodený domased - ešte neviem...

Július Satinský