Po rokoch žasnem, ako nezdravo sme žili

V päťdesiatych rokoch sa zmenil prezidentský palác na Pioniersky dom Klementa Gottwalda. Karel Bacílek - vtedajší minister vnútra - odovzdal celú budovu aj s prezidentským parkom deťom. Chlapci z Dunajskej ulice dobyli palác útokom. Obsadili sme všetky záujmové krúžky.

Všetko tam bolo pre nás romantické a exotické. Chlapčiskov si najviac získal nápad postaviť v parku parašutistickú vežu. Už sme tam mali ľahkoatletický štadión s tribúnou, vzadu v parku bola minizoologická záhrada, ale parašutistická veža nás lákala ako magnet. Vztýčili ju z dreva a pod vedením  inštruktorov sme mohli skákať z tej výšky bez padáka (!) do trávy. Skákalo sa bez padáka - to je pravda. No boli sme priviazaní na dlhom lane. Nešlo o voľný pád z výšky. Išlo o detský variant parašutistického skoku. Akýsi švindlovaný predpotopný „bandydžamping“. Davy chalanov postávali pod vežou a čakali, kým sa dostanú hore. Neviem presne, aká vysoká bola tá drevená konštrukcia, ale bola vyššia ako najvyššie stromy v parku. Nebolo v tom čase väčšieho šťastia pre chalanov, ako skočiť si z tej veže.

Pod vežou bokom bol veľký detský amfiteáter, kde sme už v tom čase - my budúci showmani - robili pokusy na obecenstve. Ľudové tance, scénky, dychovka, detskí konferenciéri, kvízmajstri to bol program nedeľného popoludnia. V sedemdesiatych rokoch ľahkoatletický štadión splanírovali a znovu obnovili park s lavičkami. Chlapcov z Dunajskej ulice po zbúraní parašutistickej veže prestal park zaujímať a stiahli sa späť do rodných teritórií.

Bazény a šatne v parku na Dunajskej tiež zmizli, takže nebolo kde fajčiť. Prvé ilegálne šluky sme totiž absolvovali v opustených kabínach kúpaliska na Dunajskej. Fajčiarov sa vošlo do jednej maličkej kabíny aj päť-šesť. Dymisko sa odtiaľ kúdolilo také nápadné, že nás tam dospeláci objavili a rozprášili. Cigarety za nášho detstva neboli s filtrom. V tom čase ešte neboli vynájdené. Bulharské FEMINY mali síce náustok zo zlatého papiera, ale filtrované neboli. Prvé filtrované boli MARICE. My - znalci tabakového priemyslu - sme nedali dopustiť na DETVY (10 kusov za jednu korunu). Zámožnejší sa nehanbili šlohnúť otcom GLÓBUSKY (2 koruny dvadsať halierov).

Po rokoch človek žasne, ako zarážajúco nezdravo sme žili. Ešteže sme chodili čundrovať. Na čundri sme sa nadýchali čerstvého vzduchu na celý rok. Chodili sme stanovať do Malých Karpát a v noci sme sa báli.V Malých Karpatách sa síce v noci nič nedialo, ale my sme sa aj tak báli. Striedali sme sa pri ohníku na stráži. Ten, čo práve strážil, sa bál najviac. Ja som si kvôli medveďom, vlkom a zbojníkom nahlas pospevoval. Doteraz sa čudujem, ako z nás - chlapcov z Dunajskej ulice - mohli po tom všetkom vyrásť takí nebojácni ľudia.

Július Satinský