Čo skrýva škôlkarský štvoruholník dnes?

Aby sme sa správne orientovali, musíme sa vžiť do leteckého pohľadu na Bratislavu. Konkrétne na štvoruholník, ktorého okraje tvoria ulice Grösslingova, Klemensova, Jakubovo námestie a Lazaretská. Vnútro toho štvoruholníka tvoril rozsiahly pozemok kláštorných sestier.

Ešte dlho do dvadsiateho storočia vyzeral kláštorný dvor a záhrada ako v idylickom stredoveku: v zeleninových hriadkach pracovali rádové sestry, zo strany Jakubovho námestia mali hlavnú budovu, kaplnku a ubytovacie priestory.

Z druhej strany - z Grösslingovej ulice sme chodili k sestrám do škôlky. Pamätám sa, ako som vždy „vyhorel” od sestier, pretože ma celé zľaknuté hľadali po záhrade. Kým sa ostatné deti pekne hrali, ja som chodil „poza škôlku“. Nemusel som chodiť ďaleko. Schovával som sa v láne paradajok kláštornej záhrady. Čupel som medzi štekmi a vôbec som sa neohlasoval, keď ma sestričky volali po mene. Stačila ich chvíľková nepozornosť a už som bol učupený medzi hriadkami.

Svoju kariéru škôlkara na Grösslingovej som zakončil v posteli matky predstavenej. To bolo tak: Na vianočnú besiedku ma obliekli do zamatových šiat a bielych pančúch s lakovanými topánkami. Mal som dirigovať detský zbor. Dôležitosť dirigentskej funkcie vyvolala vo mne takú trému, že som pred vystúpením zamdlel a zobudil som sa až v pruhovaných perinách matky predstavenej. Sestričky mi vymieňali studené obklady na čele a bohvie kto oddirigoval koncert... Asi si sestry na čele s matkou predstavenou vydýchli, keď ma rodičia odviedli do škôlky na Ferienčíkovej. Odtiaľ nebolo kam utekať - tam záhradu nemali.

Pozrieť sa na vnútro spomínaného štvoruholníka z leteckého pohľadu v rokoch 1968-1990 by považovala naša kontrarozviedka za špionážny čin. Namiesto mníšok sa usídlili vo štvoruholníku ruskí vojaci. Sovietska armáda premenovala Jakubovo námestie na Leninovo (busta bola uprostred námestia) a nikto z nás sa už nedozvedel, čo sa stalo so škôlkou a zeleninovou záhradou uprostred štvoruholníka. Istý čas tam sídlila aj bratislavská posádková hudba, ale Rusi ju vypoďkali, aby mali súkromie. (Posádková hudba hráva na letisku hymny. Najlepšie by bolo, keby bývala priamo na letištnej ploche...) No už aj Sovietska armáda sa vrátila domov. Sám neviem, čo by som videl teraz z lietadla v štvoruholníku uprostred mesta.

Zo strany Grösslingovej prerazili kúpeľníci. V dome, kde bývali Aufrichtovci a Sarkovci, môžete ísť aj vo všedný deň do perličkového kúpeľa a vôbec zušľachtiť sa na tele i na duši. Dom, v ktorom bola kláštorná škôlka, už nejestvuje. Na jeho mieste postavili krajší, vyšší a modernejší. Čo je so záhradou vzadu - naskutku neviem. Bolo by načim po rokoch nazrieť do vnútra magického štvoruholníka. Len tak - bez lietadla. Rozmýšľam, z ktorej strany štvoruholník načať? Možno z Jakubovho námestia? No tam teraz sídlia usmievavé mladé rádové sestry a ja som okúňavý. Možno nás pustia dozadu Rómovia z Lazaretskej? Ak sa do štvoruholníka dostanem - podám Vám správu.

Július Satinský