Zdroj: Archív TASR/Jozef Teslík
Zverstvá gestapákov odhalené. Foto je zo 4. mája 1945.Rovných 80 rokov uplynulo od objavenia hrobov obetí fašistických represálií v bratislavskej Petržalke. Keď dnes prechádzate okolo, možno vôbec netušíte, že práve toto miesto dokumentuje asi najtragickejšiu časť dejín nášho najväčšieho sídliska.
V Petržalke (nemecky Engerau), ktorá v čase vojny patrila k Tretej ríši, bol na jeseň 1944 zriadený nacistický pracovný tábor, kde v katastrofálnych podmienkach pracovalo 1 700 až 2 000 najmä maďarských židov. Zomierali denne v dôsledku hladu, podchladenia, brutálneho zaobchádzania a vraždenia.
Na výstave v Židovskom múzeu, ktorá pred desiatimi rokmi pripomenula takmer zabudnutý príbeh tábora, si verejnosť prvýkrát mohla prezrieť osobné dokumenty väzňov. Boli pre nich to najcennejšie, čo si mohli ponechať - poštové a korešpondenčné lístky, pohľadnice od blízkych, pracovné či žoldové knižky, výučný list, vkladná knižka... Tieto dokumenty boli jedny z mála dokladov o tom, že láger, ktorého celým poslaním bolo ťažkou prácou a podvýživou decimovať mužov, vôbec existoval.
Dokumenty väznených zachránil petržalský hrobár Leopold Prepelica. Vďaka nim sa z bezmennej masy obetí aspoň z niektorých stali konkrétni ľudia... Prešli cez mnoho rúk, boli súčasťou zbierky Eugena Bárkánya, ktorá bola kedysi uložená v dnes zbúranej neologickej synagóge na Rybnom námestí.
Najmasovejšia likvidácia väzňov sa uskutočnila len takmer mesiac pred koncom 2. svetovej vojny, už s postupujúcim príchodom Červenej armády. Na Veľký piatok 30. marca 1945 dozorcovia masovo vyvraždili väčšinu tábora a ostatných evakuovali, presnejšie, vyhnali na "pochod smrti", počas ktorého zavraždili ďalších takmer sto väzňov. Cieľom bol Bad Deutsch-Altenburg a napokon deportácia do Mauthausenu.
Krátko po oslobodení Bratislavy 4. apríla 1945 vydalo Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pravosúdie verdikt o zriadení vyšetrovacej komisie, ktorá mala preskúmať okolnosti tejto tragédie. Komisia, ktorá pracovala od 26. apríla do 4. mája 1945, objavila na vonkajšej strane starého petržalského cintorína päť masových hrobov. V jej správe sa písalo, že v nich bolo 460 mužských tiel a že to boli evidentne židia. Obhliadajúci lekári konštatovali, že časť mužov zomrela po strelných ranách, časť pre podvýživu, podchladenie alebo kruté bitie. Niekoľko desiatok mužov dokonca nacisti pochovali zaživa.
Dozorcovia i velitelia z tábora boli v rokoch 1945 – 1954 súdení pred viedenským súdom. Za nacistické zločiny padli i tresty smrti, ďalších poslali do väzenia na 3 až 19 rokov, jeden dostal doživotie.
(ac, TASR)