1960: Začal sa odmäk rokov šesťdesiatych

V tom roku vyšiel na Veľkú noc voňavý Večerník! To tu ešte nebolo! Do tlačiarenskej černe pridali typografi dáku voňavku. Celá Bratislava voňala veľkonočným Večerníkom.

Na Veľkonočný pondelok sa už od rána potulovali mestom skupiny chlapcov s korbáčmi a voňavkami. Vtedy ešte šibačka a oblievačka na území Starého Mesta fungovali.

Šibači mali ustálené trasy. Pamätám sa, že sme sa špecializovali na viaceré rodiny. V Avióne sme boli vyšibať sestry Braxatorisové, na Šmeralovej ulici žili sestry Móžiové, na Gajovej sestry Tursunové - ale tých sestier bolo na území Starého Mesta toľko, že sa to nedalo stihnúť. Po dve dcéry mali aj Rašovci, Zlámalovci, a to vtedy ešte neboli na svete sestry Kocúrikové na Hrdličkovej!

Veľkonočný pondelok bol veselý rozosmiaty deň otvorených dverí. Čertvie, prečo táto prastará obyčaj v Bratislave zanikla? Buď je to tým, že sa ženy emancipovali a nie sú ochotné dať sa polievať a korbáčovať, alebo tým, že začali byť Bratislavčania lakomí... Po rokoch mi je jasné, že ten milý dedinský zvyk by mali chlapci a dievčence obnoviť! Patril k jarnej Bratislave ako fialky alebo prvomájový sprievod. V tých rokoch sme boli všetci rozospievaní zväzáci. Podchvíľou bola dáka konferencia ČSM s obloženými chlebíčkami, párkami a malinovkou zadarmo. Kaviareň LUXOR bola dejiskom okresnej konferencie, Park kultúry a oddychu pri Dunaji krajskej.

Na jar sa tancovalo aj vonku pri Dunaji - v areáli PKO. Hrali orchestre Siloša Pohanku, Deža Cibuľku, Puškareva, tancovali sme valčík, tango, polky, sambu, rumbu a foxtroty. Po rock and rolle nebolo ešte ani chýru ani slychu. Chýrne boli plesy VŠMU, ktoré sme organizovali spolu s VŠVU. Podobne ako v Japonsku sa na plese zvykli pobiť jednotlivé fakulty. Výtvarníci brúsili za herečkami a my sme im ich nechceli dať. Najväčší úspech však odjakživa u našich spolužiačok mali adepti operného spevu. Pamätám sa na bitku Oniščenko - Mikulka.

V každom prípade však najväčší škandál spôsobili organizátori plesu v roku 1960, keď preliali v Modre zo suda do obrovského skleneného demižóna červené víno a predávali ho na plese. V demižóne bol predtým petrolej a oni ho poriadne nevymyli. Národný umelec Janko Borodáč  - vtedy dekan VŠMU - si dal dva deci modranského a škandál bol na svete. „Oni mi dali naftu!“ vypľul ohromený dekan nápoj a zobral tú príhodu ako atentát tretieho ročníka (ten organizoval ples) voči svojej osobe. Hoci som bol ešte len prvák, stal som sa hovorcom treťoročiakov a uhovoril som dekana, aby tretí ročník nevyhodil zo školy.

V lete roku 1960 boli všetci poslucháči VŠMU na brigáde pri obci Poniky pri Banskej Bystrici. Budovali sme s krompáčmi a lopatami „kejdové hospodárstvo“. Doteraz neviem, čo to je, len si pamätám, ako sa Milka Vášáryová, Jelka Bučková, Elena Galanová oháňajú krompáčmi. Toho leta som sa veľmi zblížil so Stanom Dančiakom. Vždy, keď začal rozprávať, umierali sme od smiechu. Na jeseň sme sa vrátili do  bratislavských ulíc. Vychádzal stále zaujímavejší týždenník Kultúrny život (šéfredaktorom bol v tom čase Juraj Špitzer). Pri Dunaji začal odmäk rokov šesťdesiatych. Coca-Colu sme zatiaľ videli len vo viedenskej televízii a Beatles, Rolling Stones a ostatných sme počúvali na Rádiu Luxemburg.

Július Satinský