14. Pre chalanov bol najatraktívnejší Firšnál

Rástli sme. Už z nás boli veľkí školáci. Ráno sme chodili miništrovať do Kostola sv. Ladislava na Benešovu ulicu, neskôr Ulicu československej armády (dnes opäť Špitálska).

U pána farára Dreweka sme dostávali teplú bábovku. Jedného rána pána farára komunisti zavreli. Potom sme šli do pionierskej klubovne na Ulici Červenej armády -dnes Grösslingová - lebo v  klubovni sme zasa dostali pomôcky k leteckému modelárstvu.

Modely lietadiel možno dodnes visia po chodbách Štefánikovej školy. To všetko sme stihli ráno - ešte pred vyučovaním. Škola bola dosť nudná, lebo bola rýdzo chlapčenská. Dievčenská škola bola v budove cez školský dvor. Začiatkom päťdesiatych rokov XX. storočia boli školy nekoedukované. No  od piatej triedy sme chodili do školy už aj s dievčatami - a bolo po nude.

Podaktorí frajeri už nosili dievčatám zo školy tašky, aby si u nich šplhli. Zdravé jadro však zostalo antifeministické. Na naše alotrie nám začala byť Dunajská ulica úzka a krátka. Po škole sme podnikali „spanilé výpravy“ do iných štvrtí. Najatraktívnejším miestom bol pre chalanov FIRŠNÁL. Obrovské námestie (istý čas sa volalo Gottwaldovo a Klema tam mal aj sochu) - nebolo dláždené a na udupanej zemi mali eldorádo cirkusanti, lunaparkári, majitelia bábkových divadiel a rôznych detských atrakcií. To bol raj bratislavských štricákov. Všeličo sa dalo vidieť, všeličo sa dalo šmajznúť.

Môjmu  dobrotivému otcovi napadlo kúpiť vo vojenskom výpredaji z  pozostatkov II. svetovej vojny periskop! Ako majiteľ naozajstného  vojenského periskopu som sa dostal na špicu štricákov Dunajskej ulice. Požičiaval som periskop za korunu. Kovová rúra so sústavou zrkadiel a šošoviek umožňovala aj tým najmenším krpcom vidieť, čo sa deje na celom Firšnáli, prípadne - čo sa deje za rohom. Ten periskop mám ešte schovaný! Na Firšnáli som sa cezeň díval na bábkové divadlá (už vtedy to boli Strážanovci!), a na jazdy motorkárov na klopenej dráhe. To bola atrakcia! V obrovskom bubne jazdili na kolmej stene dokola motocyklisti a my sme stáli hore a dívali sa na jazdu v bubne! To bola rozkoš! Z Firšnálu nás nevedeli dostať domov na večeru. Mamy zúrili. Chodili sme domov až za tmy (večer bol Firšnál nádherný!) a dostali sme poriadnu bitku. Túžba po dobrodružstvách bola neprekonateľná.

Za Firšnálom - keď ho obstavali budovou vysokej školy technickej, chemickou fakultou a inými zbytočnosťami -nám bolo veľmi smutno. Po roku 1948 mali na Firšnáli (ešte nedláždenom námestí) „vojenské“ prehliadky nevojenské ĽUDOVÉ MILÍCIE. Úderná sila víťaznej robotníckej triedy sa poobliekala do parádnych montérok s baretkami. Na rukávoch mali naši otcovia pásku s nápisom ĽM a tešili sa na ten deň, lebo chodili s puškami, samopalmi a dostali zadarmo obed aj pivo.

Milicionári strážili slobodu pracujúceho ľudu a svetový mier. Muselo to socialistický štát stáť dosť peňazí, ale vtedy bolo peňazí ako pliev. Hodnotné papierové korunáčky, trojkorunáčky - aj keď milicionári peniaze nepotrebovali. Všetko mali zadarmo. Chlapci z Dunajskej ulice peniaze potrebovali, aby mohli pozvať baby do kina na Pád Berlína.

Július Satinský