Architekt Alfred Piffl: Zachránil Bratislavský hrad, namiesto vďaky ho poslali do väzenia

15.1.2023
0

Zdroj: Archív TASR

Páčil sa vám článok?

Uplynulý rok 2022 mal dva dôležité dátumy týkajúce sa Alfreda Piffla: 115 rokov od narodenia a 50 rokov od úmrtia tohto zanieteného architekta - pamiatkara, vďaka ktorému neskončil Bratislavský hrad ako ruina. Pred sedemdesiatimi rokmi sa začalo s obnovou tejto dnes už národnej kultúrnej pamiatky, jej záchrancu však vtedajší režim kruto potrestal.

Pri príležitosti spomínaných výročí pripravili pracovníci SNM – Historického múzea netradičné nočné prehliadky Bratislavského hradu cez Pifflov osobný denník, ktorý si viedol počas rekonštrukčných prác. Je aj svedectvom upevňovania komunistického režimu u nás, ktorého prisluhovači označili aktivity Alfreda Piffla za podozrivé.

Rodák z českých Kerhartíc nad Orlicí (na úvodnej foto z roku 1956 pri modeli hradného paláca) patril k hlavným iniciátorom obnovy hradu zničeného požiarom. Neúnavne spolu s maliarom Jankom Alexym bojovali proti neprajníkom, ktorí presadzovali jeho zbúranie. Rekonštrukciu ruiny vrchnosť najskôr schválila, potom prišlo zamietnutie, vraj je „zavrhnutiahodná“... Napokon však profesor Piffl, ktorý v tom čase pôsobil na Fakulte architektúry a stavebníctva bratislavskej Slovenskej vysokej školy technickej (dnes STU), zapísal dňa 28. mája 1953 do svojho denníka: „Slávna historická komisia na Bratislavskom hrade. Naša katedra dostala na starosť jeho rekonštrukciu!“

Zdroj: vtedy.tasr.sk

​Rok 1954: Pohľad na časť hradu pri severovýchodnej veži

So zameriavaním hradných ruín a výskumom hradného areálu sa začalo na jar toho roku, pri prácach pomáhali aj študenti architektúry. Rekonštrukcia hradu však bola veľmi náročná, raz chýbal stavebný materiál, inokedy peniaze na vyplatenie robotníkov... Spomenul to aj Janko Alexy v nedatovanom súkromnom liste priateľovi: Ja denne musím napísať i 20 listov. Robím to v telegrafnom štýle, keď mimo študentiek a krásavíc musím sa starať i o to, že či robotníci na bratislavskom hrade dostávajú im patričné ´prémie´, či už začne tam fungovať ústredné kúrenie, či nezatekajú strechy...“

Zdroj: ac

​Problémy pri obnove hradu spomínal aj Janko Alexy v liste svojmu priateľovi.

Komplikácie pri rekonštrukcii priznal Alfred Piffl takisto vo svojom denníku, v ktorom zaznamenal, okrem iných, takéto konštatovanie: „Problém Hradu sa rozrástol, prerastá nám cez hlavu a nedá sa od neho ustúpiť. Moju prácu na Hrade vraj nevidno! Koľko hodín som sa Hradu venoval! Napríklad len štúdiu mált, omietok a kameňov. Tie nedele venované Hradu v nepohode a na úkor rodiny. Hodiny a hodiny štúdia...“

Zdroj: vtedy.tasr.sk

​Rok 1955: Hrad si pozreli aj športovci, ktorí prišli do Bratislavy na oslavy Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva.

Zo stavby postupne odchádzali viacerí architekti, výtvarníci i ďalší odborníci, napokon odišiel aj samotný Alfred Piffl. Nie však dobrovoľne, po rokoch tvrdej driny si ho v lete 1957 vyhliadli príslušníci Štátnej bezpečnosti. S vykonštruovaným obvinením z „verejného poburovania a ohovárania spriatelenej mocnosti“ skončil vo väznici na pražskom Pankráci, kde si odsedel dva roky. Po návrate z basy prišiel o všetky tituly, dostal tiež zákaz vstupu na pôdu Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT, kde bol v rokoch 1950 až 1952 vôbec prvým dekanom v histórii fakulty. Prerušiť musel takisto všetky svoje výskumné, projektové a stavebné práce na rekonštrukcii hradu, ktorá pokračovala už bez neho.

Zdroj: vtedy.tasr.sk

Rok 1947: Alfred Piffl pri renovovaní budovy na rohu Rybnej brány a Laurinskej ulice.

Na Bratislavský hrad ani do školy sa nikdy nevrátil. Najskôr pracoval ako robotník v panelárni, neskôr ako projektant okresného stavebného podniku v Pezinku, až na sklonku života  dostal príležitosť pôsobiť v Archeologickom ústave SAV. Zdokumentoval nálezy na hrade Devín, Vodnej veži či rímskej Gerulate v Rusovciach. Zároveň sa výrazne zaslúžil o výskum a dokumentáciu búraného bratislavského Podhradia, pričom stihol v kresbách a náčrtoch zdokumentovať dnes už neexistujúce historické domy, štvrte a ulice pod hradom, ale aj v Karlovej Vsi či v Pezinku.

Zomrel náhle v Bratislave 26. júna 1972 ako 65-ročný v dôsledku mozgovej príhody, ktorá ho postihla popri práci.

(ts, ac)

Páčil sa vám článok?