Zdroj: Archív TASR
Pod čiernobielu fotografiu spred takmer 70 rokov sa podpísal Jožo Teslík a dianie, ktoré zachytáva, vtedy naháňalo ľuďom strach. Do tejto lokality v bratislavskej Petržalke dnes prichádza každý deň množstvo ľudí. Už viete, kde presne sa nachádza? Pozrite si foto nižšie, ako vyzerá teraz.
Záber pochádza zo 17. júla 1954, keď Petržalku postihla masívna povodeň. Spodná voda vtedy zaplavila aj časť Ulice Trate mládeže a Stalinovej ulice. Tá sa pred vojnou nazývala Masarykova ulica (1918 – 1938), potom Adolf Hitler Straße a po vojne Stalinova ulica, ktorú neskôr premenovali na Zadunajskú ulicu.
Po likvidácii starej Petržalky zostala zo Zadunajskej ulice už len minimálna časť. Zachovala sa tam napríklad budova bývalej základnej školy z roku 1928, kde dnes sídli súkromné gymnázium Mercury. „Je to jedna z mála budov Starej Petržalky, ktorá prežila asanáciu pôvodnej zástavby obytných domov a následnú hromadnú výstavbu panelových domov,“ pripomína aj samotná škola na svojom webe.
Porovnajte si historickú fotografiu zaliatej časti Zadunajskej ulice (vtedy Stalinovej) s aktuálnym záberom z toho istého miesta, ktorý nám poskytol Ľubomír Deák z OZ Bratislava a jej Premeny:
Rok 1954
Rok 2022
Pod dobovou fotografiou Joža Teslíka zo 17. júla 1954 je takáto informácia: "Pri poklese hladiny Dunaja v Bratislave priemerne o viac ako 1 cm za hodinu značí, že hladina v piatok 16. t. m. klesla oproti najvyššej dosiahnutej úrovni o 26 cm. Napriek tomu spodné vody stúpajú aj naďalej a ohrozujú objekty a obytné budovy najmä v nízkych polohách. Okrem toho premočené hrádze umožňujú presakovanie vody. Spodná vody zaplavila aj časť Stalinovej ulice a Trate mládeže."
Ako informuje portál vtedy.sk, v čase kulminácie 15. júla 1954 zaznamenali na vodomernej stanici úroveň 984 centimetrov a vody zaplavili rozsiahle územie. Podľa historických záznamov išlo o jednu z najväčších povodní na území Bratislavy, v dôsledku ktorej museli evakuovať asi 11-tisíc obyvateľov.
Vďaka nasadeniu armády na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác sa deštrukcii hrádzí na slovenskej strane Dunaja podarilo zabrániť (ohrozená bola najmä oblasť Bodíkov a Gabčíkova). Na maďarskej strane sa však hrádze pretrhli, voda zaplavila 40-tisíc ha územia a spôsobila mimoriadne veľké povodňové škody. U nás spôsobila dunajská povodeň v roku 1954 škody najmä poľnohospodárom, pretože hladina podzemnej vody na mnohých miestach vystúpila až nad povrch terénu. Voda zaplavila približne 10-tisíc ha poľnohospodárskej pôdy, čím zničila časť úrody.
(ac)